Vikár Marcuzzo: Kto sú miestni kresťania vo Svätej zemi

Kto sú katolíci v Izraeli? Ako žijú v prostredí židovskej väčšiny? Aký dopad na medzináboženské vzťahy vo Svätej zemi môže mať pápežova návšteva? Aj na tieto otázky odpovedal pred apoštolskou cestou do Svätej zeme Mons. Giacinto-Boulos Marcuzzo, vikár Latinského patriarchátu v Jeruzaleme pre Izrael a Nazaret v rozhovore, ktorý poskytol Nadácii Oasis, zameranej na budovanie vzťahov medzi kresťanmi a moslimami. „Cesta pápeža Františka bude púťou „modlitby a pokánia“ – ako sa vyjadroval zvlášť Pavol VI. – a tiež púťou pastoračnou, čiže osobným kontaktom s miestnymi ľuďmi,“ zdôraznil Mons. Marcuzzo. Miestnych kresťanov charakterizoval takto:

„Vo Svätej zemi sa nachádza približne 450-tisíc kresťanov, z ktorých 130-tisíc žije v Izraeli. Medzi nimi sú aj potomkovia prvej jeruzalemskej kresťanskej komunity, potomkovia tých, čo žili s Ježišom. V Izraeli sme malou menšinou, ktorá kvôli rôznym problémom značne trpí, ale zároveň nachádza povzbudenie a silu v skutočnosti, že je súčasťou veľkého tela univerzálnej Cirkvi. Práve z týchto dôvodov má pre nás púť Svätého Otca nesmierny význam – pomáha nám vidieť, počuť a chápať, že sme súčasťou tela, ktoré je Cirkev. Aj napriek ťažkostiam, táto komunita zostáva verná svätým miestam, Cirkvi a evanjeliu. Existuje však veľmi silné pokušenie kresťanskej komunity Svätej zeme, a tou je emigrácia. Aj ja obnovujem pozvanie pápežov, najmä výzvu Jána Pavla II., aby sme urobili niečo pre Svätú zem, aby sme sa modlili za matku Cirkev v Jeruzaleme, ktorá je v podstate materskou Cirkvou všetkých cirkví a aby pútnici prichádzali, aby sme sa neustále cítili byť súčasťou kresťanského spoločenstva.“

Ako ďalej vysvetľuje, v Izraeli sú prítomné rozličné kresťanské spoločenstvá: napr. hebrejsky hovoriaca katolícka komunita, Rusi, ktorí prišli spolu s nedávnou prisťahovaleckou vlnou ruských Židov, početní imigranti z Filipín, Indie a Srí Lanky, či žiadatelia o azyl zo Sudánu, Etiópie a Eritrey.

„Každá komunita má svoju problematiku a všetky sa vyrovnávajú s dramatickými situáciami v Izraeli. Naša pastorácia rešpektujúca ich osobitosti, má snahu vytvoriť spoločenstvo medzi všetkými, prostredníctvom prejavov solidarity a podporovaním úzkeho kontaktu s miestnou komunitou. Aj oni s veľkou nádejou očakávajú pápežov príchod do Jeruzalema.“

Pokiaľ ide o dopad pápežovej návštevy na medzináboženské vzťahy vo Svätej zemi vysvetlil, že apoštolská cesta pápeža Františka bude pre svoju krátkosť pozostávať zo série bilaterálnych stretnutí. Z minulosti sú známe aj multilaterálne stretnutia. Mons. Giacinto-Boulos Marcuzzo pripomenul dojímavý moment z návštevy pápeža Benedikta XVI. zo 14. mája 2009, keď sa Svätý Otec v Nazarete stretol spoločne s komunitami kresťanov, židov, moslimov a drúzov. Aj súčasná návšteva pápeža Františka podľa vikára Jeruzalemského latinského patriarchátu už priniesla pozorovateľné stmelenie:

„V týchto dňoch prípravy na návštevu Svätého Otca sme zažili dojímavé chvíle medzináboženskej solidarity. Po tom, ako boli na nás namierené fundamentalistické prejavy a hrozby, bol som od rána do večera ako prikovaný v prijímacom salóne patriarchálneho vikariátu prijímaním nepretržitého sledu návštev kresťanov ale aj mnohých moslimov, niektorých židov a drúzov, ktorí prichádzali prejaviť svoju solidaritu. Bol to hlboký a konštruktívny moment priateľstva, spoluúčasti a blízkosti tým, ktorí boli ohrození. Bol to silný medzináboženský moment, najmä medzi kresťanmi a moslimami.“

Ako konkrétne príklady Mons. Marcuzzo uviedol návštevu veľmi uznávaného šejka Raeda Salaha a tiež nasledovnú skutočnosť: „V Bielej mešite v Nazarete venovali piatkové kázanie solidarite s ohrozenými kresťanmi. Stojí za to citovať časť prejavu doslovne: «Kresťania sú synmi tejto zeme, milujú túto zem, chcú žiť v tejto zemi, aby pokračovali v službe všetkým, aby milovali všetkých a šírili kultúru lásky a života.» Púť pápeža Františka prispeje k posilneniu a vyzretiu tejto potreby medzináboženského dialógu a spolupráce ako aj izolovaniu fanatických a netolerantných frakcií.“

Vikár Latinského patriarchátu v Jeruzaleme ďalej potvrdil, že zaznamenané vyhrážky na adresu kresťanov vyvolávajú znepokojenie, ale vyprovokovali aj neočakávané prejavy solidarity: „Tieto skutočnosti vandalizmu a hrozieb neveštia nič dobré, no na druhej strane svedectvo solidarity bolo momentom pokojného spolužitia, skutočného medzináboženského dialógu a vzájomnej podpory medzi všetkými komunitami.“

Vzhľadom na budovanie ďalších vzťahov Mons. Marcuzzo zdôraznil potrebu tzv. „kultúrnej mediácie viery“: „Na základe mojej vyše 50-ročnej skúsenosti na Blízkom východe, to, čo naozaj vo Svätej zemi a tiež vo všeobecnosti v cirkvách Blízkeho východu potrebujeme, je formácia. ... Potrebujeme formáciu založenú na kultúrnej mediácii, to znamená formáciu, ktorá by typickej miestnej kultúre odovzdala vieru a naopak viere kultúru, aby viera bola naozaj stelesnená a mohla sa šíriť v živote, v práci a v kultúre každého dňa. Toto nám chýba: nie je tu dostatok dôvery v rozum a miestnu kultúru, sme príliš fideistickí, sme vystavení životu viery, ktorá je odcudzená, teda viery, ktorá nie je dostatočne stelesnená, vžitá.“

Toto podľa jeho slov predstavuje ozajstný paradox práve v zemi, ktorá bola svedkom Vtelenia:
„My kresťania vo Svätej zemi a na celom Blízkom východe sme napríklad skoro úplne neznalí ohľadom originálneho arabského myslenia, teológie a patristiky, ktoré sú súčasťou nášho dedičstva. Toto prináša toľké problémy, ako je aj spomenutá emigrácia. Prečo kresania chcú emigrovať? Pretože sa cítia cudzincami vo vlastnej zemi! Pociťujú, že dokonca ani arabský jazyk nie je ich, ale je niečím, čo patrí predovšetkým moslimom, hoci to nie je pravda. Práve z tohto dôvodu pokladám za absolútne prioritné, kvôli tomu, aby sa uskutočnila zmena v práci a v perspektíve Cirkvi na Blízkom východe, obrodiť v kresťanoch lásku a poznanie svojho dedičstva viery a kultúry, inými slovami treba kultúrnu mediáciu.“-zk, jb-