Prezentácia knihy o jeruzalemskom objatí Pavla VI. a Atenagora

„Svet doširoka roztvoril oči pred úplne neočakávanou udalosťou“. To sú slová kardinála Paula Pouparda, emeritného predsedu Pápežskej rady pre kultúru a zároveň aj Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, pri príležitosti prezentácie knihy „Jeruzalemské objatie – päťdesiat rokov po historickom stretnutí Pavla VI. a Atenagora“. Autorkou knihy, ktorá vyšla vo Vydavateľstve Paoline, a ktorá bola prezentovaná 21. mája v sídle Vatikánskeho rozhlasu, je Valeria Martano. V knihe približuje udalosti, ktoré predchádzali a viedli k historickému objatiu Pavla VI. s patriarchom Atenagorom a prináša tiež profil jej hlavných protagonistov. Zároveň s entuziazmom hľadí na pripravovanú návštevu pápeža Františka do Svätej zeme. Autorka je doktorkou dejín náboženstva a špeciálne sa venuje štúdiu súčasného gréckeho pravoslávia, najmä patriarchátu v Konštantínopole. Predslov knihy napísal Andrea Riccardi, zakladateľ Komunity sv. Egídia.
K verejnému objatiu Pavla VI. s patriarchom Konštantínopolu Atenagorom došlo 5. januára 1964, v priebehu II. vatikánskeho koncilu. Táto udalosť navždy poznamenala históriu. Týmto jednoduchým gestom v skutočnosti dve cirkvi prelomili storočia odstupu a začali sa považovať za sestry. Svätá zem, z ktorej vzišla spása sveta, sa tak znova stala znamením jednoty a nádeje. Kardinál Paul Poupard, ktorý v roku 1963 pracoval na príprave tohto stretnutia, počas prezentácie knihy povedal: „Táto udalosť zostáva jedinečnou. Bola to jediná cesta pápeža motu proprio (z jeho vlastnej iniciatívy) v histórii zahraničných apoštolských ciest. On sám sa pozval. Čo všetci pokladali za nemožné, stalo sa takto možným.“ Autorka knihy Valeria Martano pokladá životné príbehy patriarchu Atenagora a pápeža Jána XXIII. za paralelné. Práve svätý Ján XXIII. „pripravil pôdu“ pre budúce uskutočnenie tohto stretnutia. Autorka v tejto súvislosti počas prezentácie svojej knihy povedala: „Obaja sa o to snažili, ale nikdy sa nestretli, aj kvôli vysokému veku Jána XXIII. Nestihli sa stretnúť. Pavol VI. ale v priebehu pár mesiacov od svojho zvolenia na Pápežský stolec dokončil tento veľký príbeh stretnutím v Jeruzaleme. Takto sa kresťania, bez akéhokoľvek gesta podriadenosti či ústupku ani jednej zo strán, mohli znovu pokladať za bratov, a to na mieste, kde sa zrodila viera.“ Kardinál Poupard v súvislosti s nastávajúcou cestou pápeža Františka do Svätej zeme (24.-26. mája 2014) a najmä ekumenickou slávnosťou, ktorá sa bude konať dňa 25. mája v Bazilike Božieho hrobu, povedal: „Súvislosť s touto cestou je veľmi dôležitá, lebo je pamäťou a zároveň nádejou pre budúcnosť, a toto budeme prežívať počas tejto cesty.“ -zk-