Generálna audiencia: Dar poznania nás učí chrániť prírodu ako Boží dar
Vatikán 21. mája - Účasť pútnikov na generálnej audiencii dnes presiahla 70-tisíc.
Zo Slovenska boli prítomné skupiny z farností Lipany, Tulčík, mládežnícky spevokol
z Blumentálskej farnosti v Bratislave, veriaci z Plaveckého Štvrtka, Rajeckej Lesnej
i ďalších miest. Pápež František nás v rámci dnešnej audiencie poprosil, aby sme ho
sprevádzali modlitbou počas jeho blížiacej sa druhej zahraničnej apoštolskej cesty:
„Modlite sa za moju cestu do Svätej zeme. Peter a Ondrej sa opäť stretnú, a
to je veľmi pekné! Druhý úmysel na modlitbu je za pokoj v tejto zemi,
ktorá tak veľmi trpí.“
Svätý Otec sa v katechéze
zameral na piaty zo siedmich darov Ducha Svätého: dar poznania. Ako povedal, tento
dar sa neobmedzuje na ľudské poznanie: „Je to osobitný dar, ktorý nás prostredníctvom
stvorenstva privádza k vnímaniu Božej veľkosti a lásky a jeho hlbokého
vzťahu s každým stvorením.“ Krása prírody a obdivuhodnosť vesmíru nás pozývajú
objaviť, že toto všetko rozpráva o Bohu a jeho láske. Z prvej kapitoly knihy Genezis
pápež František poukázal na hodnotu každého stvorenia, ktoré je v Božích očiach dobré
a krásne. Ako poznamenal, vrcholom stvorenia nie sú anjeli, ale človek: muž a žena.
Odpoveďou kresťana na všetky tieto dary je podľa vzoru sv. Františka z Assisi radostné
svedectvo o Bohu. Boží dar poznania nám podľa slov Svätého Otca pomáha neupadnúť do
pomýlených postojov, medzi ktoré patrí aj bezohľadné privlastňovanie si prírody, namiesto
jej múdreho spravovania s úctou a vďačnosťou pre dobro všetkých. -jb-
Plné
znenie katechézy:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes by som
chcel osvetliť ďalší dar Ducha Svätého, dar poznania. Keď sa hovorí o poznaní, naše
myšlienky sa ihneď zamerajú na schopnosť človeka vždy lepšie spoznávať skutočnosť,
ktorá ho obklopuje, a objavovať zákonitosti, ktoré riadia prírodu a vesmír. To poznanie,
ktoré prichádza od Ducha Svätého sa však neobmedzuje na poznanie ľudské. Je osobitným
darom, ktorý nás prostredníctvom stvorených vecí, privádza k vnímaniu Božej veľkosti
a lásky a jeho hlbokého vzťahu s každým stvorením.
Keď sú naše oči osvietené
Duchom, otvárajú sa pre kontempláciu Boha v nádhere prírody a veľkoleposti vesmíru
a vedú nás k objaveniu toho, ako nám každá vec hovorí o ňom, ako každá vec rozpráva
o jeho láske. Toto všetko v nás vzbudzuje veľký úžas a hlboký cit vďačnosti! Je to
úžas, ktorý zakúšame aj vtedy, keď obdivujeme nejaké umelecké dielo alebo akúkoľvek
nádhernú vec, ktorá je ovocím ľudského umu a tvorivosti. Pred týmto všetkým nás Duch
nabáda chváliť Pána z hĺbky nášho srdca a uznávať vo všetkom, čo máme a čím sme nesmierny
Boží dar a znamenie jeho nekonečnej lásky voči nám.
V prvej kapitole knihy
Genezis, na samom začiatku celej Biblie, sa zdôrazňuje, že Boh je so svojím stvorením
spokojný, opakovane zdôrazňujúc krásu a dobrotu každej veci. Na konci každého dňa
sa píše: «Boh videl, že je to dobré» (Gn 1,12.18.21.25). Teda, ak Boh vidí, že stvorenie
je dobrá a krásna skutočnosť, aj my máme zaujať tento postoj, aby sme videli, že stvorenstvo
je dobré a krásne. Toto je dar poznania, vzhľadom na túto nádheru. Chváľme Boha,
ďakujme mu, že nám dal toľko krásy. Toto je cesta. A keď Boh dokončil stvorenie človeka,
vtedy sa nehovorí: «Videl, že je to dobré», ale hovorí sa, že to bolo veľmi
dobré.
Približuje si nás k sebe! V Božích očiach sme tou najkrajšou, najväčšou
a najlepšou skutočnosťou zo stvorených vecí. - „Ale, otče, a čo anjeli? - Nie, anjeli
sú nižšie ako my, my sme viac ako anjeli! Počuli sme to v knihe Žalmov, ako nás má
Pán rád. Buďme mu za to vďační. Dar poznania nás stavia do hlbokého súladu so Stvoriteľom
a umožňuje nám mať účasť na jasnosti jeho pohľadu a jeho úsudku. V tejto perspektíve
dokážeme v mužovi a žene vidieť vrchol stvorenia ako zavŕšenie plánu lásky, ktorý
je vtlačený do každého z nás a umožňuje nám považovať sa za bratov a sestry.
Toto
všetko je dôvodom spokojnosti a pokoja a robí z kresťana radostného svedka Boha, podľa
vzoru sv. Františka z Assisi a mnohých svätých, ktorí vedeli chváliť a ospevovať jeho
lásku cez kontempláciu stvorenia. Dar poznania nám zároveň pomáha, aby sme neupadli
do niektorých prehnaných či pomýlených postojov. Prvý takýto postoj sa tvorí z rizika,
že sa budeme považovať za vládcov stvorenia. Avšak stvorenstvo nie je vlastníctvo,
s ktorým môžeme nakladať podľa našich chúťok, nie je dokonca ani majetkom iba niektorých,
niekoľkých, ale je darom, nádherným darom, ktorý nám dal Boh, aby sme sa oň starali,
používali ho na úžitok všetkých, vždy s veľkou úctou a vďačnosťou.
Druhý pomýlený
postoj predstavuje pokušenie zastaviť sa pri stvorených veciach, akoby ony mohli ponúknuť
odpoveď na všetky naše očakávania. Duch Svätý s darom poznania je ten, ktorý nám pomáha,
aby sme do toho neupadli. Chcel by som sa však vrátiť k tej prvej pomýlenej ceste.
Stvorenie treba udržiavať, nie sa ho zmocniť. Stvorenie musíme chrániť. Je darom,
ktorý nám dal Pán, je pre nás. Je Božím darom pre nás. My sme strážcovia stvorenstva.
Keď však stvorenie zneužívame, ničíme znamenie Božej lásky. Ničiť stvorenie znamená
povedať Bohu: «Nepáči sa mi, nie je to dobré». «A čo sa ti páči?» «Páčim sa ja sám
sebe». A toto je hriech. Vidíte?
Ochrana stvorenia je doslova ochranou Božieho
daru, a zároveň to znamená povedať Bohu: «Ďakujem ti, som pánom stvorenstva. A aby
som ním bol ďalej, nikdy tvoj dar nezničím». Takýto má byť náš postoj voči stvorenstvu.
Chrániť ho, pretože keď ho my ničíme, stvorenie zničí nás. Nezabúdajme na to! Bol
som raz na vidieku a počul som výrok jedného jednoduchého človeka, ktorý mal veľmi
rád kvety a chránil ich, a povedal mi: «Musíme chrániť tieto nádherné veci, ktoré
nám Boh dal. Stvorenie je pre nás, aby sme ho dobre využívali. Nie zneužívali, ale
chránili. Pretože viete, otče, – povedal mi –, Boh vždy odpustí». «Áno, to je pravda,
Boh vždy odpúšťa». «My, ľudia, muži a ženy, odpustíme niekedy». «Nuž, áno, niekedy
neodpúšťame...» «Ale stvorenie, otče, nikdy neodpustí a ak ho ty nechrániš, ono ťa
zahubí».
Toto nás má pobádať k tomu, aby sme sa zamysleli a prosili Ducha
Svätého o tento dar, dar poznania, aby sme dobre porozumeli, že stvorenstvo je najkrajším
Božím darom, ako on sám povedal: Toto je dobré, toto je dobré, toto je dobré... A
je to dar tomu najlepšiemu, čo som stvoril, a tým je človek. Ďakujem.“