Homília 13. mája: Prosme o dar poddajnosti Duchu Svätému

Božie veci nemôžeme pochopiť iba hlavou, treba si otvoriť srdce pre Ducha Svätého. Takto znie jedna z hlavných myšlienok raňajšej homílie Svätého Otca z Domu sv. Marty. Pápež František zdôraznil, že viera je Božím darom, ktorý nemožno prijať, ak žijeme odtrhnutí od Božieho ľudu, od Cirkvi.

Podľa Svätého Otca nám dnešné čítania (Sk 11, 19-26; Lk 11, 27) predstavujú dva druhy osôb. V prvom čítaní (Sk 11, 19-26) sú tí, ktorí sa rozpŕchli kvôli prenasledovaniu začatému po smrti Štefana. Rozpŕchli sa, nesúc evanjelium všade tam, kam išli. Najprv hovoria iba k Židom. Potom, prirodzeným spôsobom, niektorí z nich, ktorí prišli do Antiochie, začínajú hovoriť aj s Grékmi. A takto pomaly otvorili dvere Grékom a pohanom. Keď sa táto správa dostala do Jeruzalema, Barnabáš bol poslaný na inšpekčnú návštevu Antiochie. Všetci sa potešili, lebo sa k Pánovi pridal početný dav.

Títo ľudia nepovedali: poďme najprv k Židom, potom ku Grékom, pohanom, ku všetkým. Nie! Nechali sa viesť Duchom Svätým. Boli poddajní Duchu Svätému. A tak nakoniec postupne otvorili dvere všetkým, aj pohanom, ktorí v ich mentalite boli považovaní za nečistých. Otvárali dvere všetkým. Toto bola prvá skupina ľudí - tí čo sú poddajní Duchu Svätému. Podľa Svätého Otca nás niekedy Duch Svätý pobáda k tomu, aby sme konali rázne: tak ako hnal Filipa pokrstiť „etiópskeho ministra“ alebo sv. Petra, aby pokrstil Kornélia.

„Inokedy nás Duch Svätý vedie jemne a cnosť spočíva v tom, že sa Duchom Svätým necháme viesť, nekladieme mu odpor, sme mu poddajní. A Duch Svätý dnes v Cirkvi pôsobí, pôsobí dnes v našom živote. Niekto z vás by mi mohol povedať: Nikdy som ho nevidel! Nuž, buď pozorný voči tomu, čo sa deje, čo ti prichádza na myseľ, čo sa ti objavuje v srdci. Sú tam dobré veci? To ťa Duch Svätý pozýva, aby si sa vydal tou cestou. Chce to poddajnosť! Poddajnosť Duchu Svätému,“ povedal Svätý Otec.

Druhou skupinou, ktorú nám predstavujú dnešné čítania, sú tí „intelektuáli“, čo v chráme prišli k Ježišovi. Sú to zákonníci. Ježiš mal s nimi vždy problémy, lebo sa míňali pochopenia, krútili sa okolo tých istých vecí, lebo boli presvedčení, že náboženstvo je výlučne záležitosťou rozumu, zákonov. Pre nich bolo dôležité dodržiavať prikázania a nič viac. Ani si len nepredstavovali, že by existoval Duch Svätý. Vypytovali sa Ježiša, chceli diskutovať. Všetko bolo pre nich záležitosťou rozumu, intelektu. Podľa Svätého Otca pre týchto ľudí neexistuje srdce, láska, krása, harmónia, sú to ľudia, ktorí chcú len vysvetlenia:

„Ty im vysvetľuješ, ale to ich nepresvedčí a vrátia sa s ďalšou otázkou. A tak sa točia a točia... Tak ako sa celý život točili okolo Ježiša, až kým sa im nepodarilo zajať ho a zabiť! Títo ľudia neotvárajú srdce Duchu Svätému! Veria, že aj Božie veci sa môžu pochopiť výlučne rozumom, myšlienkami, vlastnými myšlienkami. Sú pyšní. Veria, že vedia všetko. A to, čo sa nevmestí do ich rozumu, nie je pravdivé. Môžeš pred ich očami aj vzkriesiť mŕtveho, no oni neuveria!“

Ježiš ide ďalej a hovorí tvrdou rečou: Vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec! Vy neveríte, lebo nie ste z izraelského ľudu. Vyšli ste von z ľudu. Ste aristokraciou rozumu. Tento postoj zatvára srdce. Oni podľa slov Svätého Otca „zapreli svoj ľud“:

„Títo ľudia sa odtrhli od Božieho ľudu a preto nemohli uveriť. Viera je Božím darom! Ale viera sa dostaví, ak si súčasťou Božieho ľudu, ak si – teraz – v Cirkvi, ak ti pomáhajú sviatosti, bratia, zhromaždenie. Ak veríš, že táto Cirkev je Božím ľudom. Títo ľudia sa oddelili, neverili v Boží ľud, verili len v svoje záležitosti a tak postavili celý tento systém príkazov, ktoré vyháňali ľudí: vyháňali ľudí a nenechávali ich vstúpiť do Cirkvi, medzi ľud. Nemohli veriť! Toto je hriech odporovania Duchu Svätému.“

Takže máme dve skupiny ľudí: tí krotkí, pokorní, otvorení voči Duchu Svätému a tí druhí: pyšní, sebestační, povýšeneckí, odtrhnutí od ľudu, intelektuálni aristokrati, ktorí zavreli dvere a kladú odpor Duchu Svätému. A toto nie je tvrdohlavosť, je to viac, je to tvrdosť srdca! A to je oveľa nebezpečnejšie. Hľadiac na tieto dve skupiny osôb prosme Pána o milosť poddajnosti Duchu Svätému, aby sme mohli v živote napredovať, byť kreatívni, radostní, lebo tá druhá skupina nebola radostná. A kde je priveľa vážnosti, tam nie je Boží Duch. Vyprosujme si teda milosť poddajnosti a to, aby nám Duch Svätý pomohol brániť sa tomuto druhému zlému duchu sebestačnosti, pýchy, povýšenosti, uzavretosti srdca voči Duchu Svätému. -zk-