Pápežov prejav k vedeniu OSN: Kľúčom spravodlivého rozvoja je nezištnosť
Dnes, 9. mája, Svätý Otec prijal na audiencii generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona
spolu s účastníkmi koordinačného stretnutia Rady výkonných riaditeľov zložiek OSN.
Približne 70-člennej delegácii adresoval nasledujúci príhovor:
„Vážený pán
generálny tajomník, dámy a páni!
Je mi potešením privítať vás, pán generálny
tajomník a ďalší vedúci organizmov, fondov a programov OSN a špecializovaných organizácií,
zídených v Ríme na semestrálnom stretnutí strategickej koordinácie Rady výkonných
riaditeľov zložiek OSN. Významná je skutočnosť, že toto stretnutie sa uskutočňuje
niekoľko dní po slávnostnej kanonizácii mojich predchodcov, pápežov sv. Jána XXIII.
a sv. Jána Pavla II. Oni nás inšpirujú svojím zápalom za integrálny rozvoj ľudskej
osoby a za vzájomné porozumenie medzi národmi, ktorý bol zjavný aj z mnohých návštev
Jána Pavla II. v inštitúciách OSN sídliacich v Ríme a z jeho ciest do New Yorku, Ženevy,
Viedne, Nairobi a Haagu.
Vďaka, pán generálny tajomník, za Vaše srdečné slová
na úvod. Vďaka vám všetkým, ktorí ste hlavnými zodpovednými medzinárodného systému,
za veľké úsilie vynaložené v prospech svetového pokoja, rešpektovania ľudskej dôstojnosti,
ochrany ľudskej osoby, najmä tých najchudobnejších alebo najslabších ako aj harmonického
ekonomického a sociálneho rozvoja.
Výsledky Miléniových rozvojových cieľov,
najmä v oblasti vzdelávania a zmenšovania extrémnej chudoby, sú potvrdením hodnoty
koordinačnej práce tejto Rady výkonných zodpovedných. Zároveň však nášmu pohľadu nesmie
uniknúť ani skutočnosť, že národy si zasluhujú a dúfajú v ešte lepšie ovocie.
Práve
riaditeľskej funkcii prináleží vlastnosť nikdy sa neuspokojovať s dosiahnutými výsledkami,
ale vynakladať zakaždým ešte viac úsilia, lebo to, čo sa už dosiahlo, sa uistí len
úsilím o dosiahnutie toho, čo ešte chýba. V prípade svetovej politickej a ekonomickej
organizácie, toho, čo chýba je mnoho, keďže významná časť ľudstva je ešte stále vylúčená
z čerpania dobrodení pokroku a je v skutočnosti vyhostená ako ľudské bytosti druhej
kategórie. Budúce ciele udržateľného rozvoja by teda mali byť formulované so štedrosťou
a odvahou, aby dosiahli účinný dopad na štrukturálne príčiny chudoby a hladu, k tomu,
a aby viedli k ďalším zásadným výsledkom v prospech zachovania životného prostredia,
garantovania dôstojnej práce pre všetkých a k adekvátnej ochrane rodiny ako nevyhnutného
prvku akéhokoľvek ekonomického a sociálneho udržateľného rozvoja. Zvlášť treba čeliť
všetkým formám nespravodlivosti, postaviť sa najmä proti „ekonómii vylučovania“, „kultúre
odsúvania na okraj“ a „kultúre smrti“, ktoré sa žiaľ môžu stať akousi pasívne prijatou
mentalitou.
Z týchto dôvodov vám, ktorí reprezentujete najvyššie úrady medzinárodnej
spolupráce, chcem pripomenúť jednu epizódu, ktorá sa odohrala asi pred dvetisíc rokmi
a je zachytená v Evanjeliu podľa sv. Lukáša (Lk 19, 1-10): stretnutie Ježiša Krista
s mýtnikom Zachejom, ktorý sa po prebudení jeho svedomia Ježišovým pohľadom radikálne
rozhodol pre delenie sa s druhými a pre spravodlivosť. Toto je duch, ktorý by mal
byť na počiatku a na konci každej politickej a ekonomickej činnosti. Pohľad, často
bez hlasu, tej časti ľudstva, ktorá je vyradená, ponechaná za chrbtom, musí pohnúť
svedomím politických a ekonomických aktérov a priviesť k štedrým a odvážnym rozhodnutiam,
ktoré prinesú okamžité výsledky, tak ako rozhodnutie Zacheja. Vedie tento duch solidarity
a vzájomného delenia sa všetky naše myšlienky a všetko naše konanie? Kladiem si túto
otázku.
Zvlášť dnes nás uvedomovanie si dôstojnosti každého brata, ktorého
život je posvätný a nedotknuteľný od jeho počatia až po prirodzenú smrť, musí priviesť
k vzájomnému deleniu sa s úplnou nezištnosťou o dobrá, ktoré prozreteľnosť vložila
do našich rúk, či sú to materiálne bohatstvá, či diela inteligencie a ducha, a k tomu,
aby sme s veľkodušnosťou hojne nahradili to, čo sme azda v minulosti nespravodlivo
odopreli druhým.
Príbeh o Ježišovi Kristovi a Zachejovi nás učí, že podporovanie
štedrej, účinnej a konkrétnej otvorenosti pre potreby iných, musí stáť vždy nad ekonomickými
a sociálnymi systémami a teóriami. Ježiš nežiada Zacheja, aby zmenil svoje zamestnanie,
ani aby zanechal svoje obchodnícke aktivity. Vedie ho len k tomu, aby dal všetko,
slobodne, bezodkladne a bez diskusií do služby ľuďom. Týmto si dovolím tvrdiť, nasledujúc
mojich predchodcov, že ekonomický a sociálny spravodlivý pokrok sa môže dosiahnuť
len vzájomným spojením vedeckých a technických schopností s neustávajúcou snahou o
solidárnosť, sprevádzanou štedrou a nezištnou bezplatnosťou na všetkých úrovniach.
K tomuto rozvoju rešpektujúcemu rovnosť teda rovnako prispejú medzinárodná činnosť
usilujúca sa dosiahnuť integrálny ľudský rozvoj v prospech všetkých obyvateľov planéty,
ako aj legitímne prerozdelenie ekonomických benefitov zo strany štátu, a tiež aj nevyhnutná
spolupráca súkromných ekonomických aktivít a občianskej spoločnosti.
Zatiaľ,
čo vás povzbudzujem pokračovať v tejto práci koordinácie aktivít medzinárodných organizmov,
ktorá je službou všetkým ľuďom, pozývam vás spoločne podporovať opravdivú celosvetovú
etickú mobilizáciu, ktorá bude ponad všetky rozdiely vo viere a politických názoroch
šíriť a uplatňovať spoločný ideál bratstva a solidarity, najmä voči tým najchudobnejším
a vylúčeným.
Vzývajúc Božie vedenie pri práci vašej rady, prosím o osobitné
Božie požehnanie pre vás, pán generálny tajomník, pre všetkých tu zídených predsedov
a riaditeľov a generálnych sekretárov a pre všetok personál Spojených národov a iných
agentúr a medzinárodných organizácií spolu s ich rodinami.“