2014-05-09 20:03:54

Pápežov prejav k vedeniu OSN: Kľúčom spravodlivého rozvoja je nezištnosť


Dnes, 9. mája, Svätý Otec prijal na audiencii generálneho tajomníka OSN Ban Ki-moona spolu s účastníkmi koordinačného stretnutia Rady výkonných riaditeľov zložiek OSN. Približne 70-člennej delegácii adresoval nasledujúci príhovor:

„Vážený pán generálny tajomník, dámy a páni!

Je mi potešením privítať vás, pán generálny tajomník a ďalší vedúci organizmov, fondov a programov OSN a špecializovaných organizácií, zídených v Ríme na semestrálnom stretnutí strategickej koordinácie Rady výkonných riaditeľov zložiek OSN. Významná je skutočnosť, že toto stretnutie sa uskutočňuje niekoľko dní po slávnostnej kanonizácii mojich predchodcov, pápežov sv. Jána XXIII. a sv. Jána Pavla II. Oni nás inšpirujú svojím zápalom za integrálny rozvoj ľudskej osoby a za vzájomné porozumenie medzi národmi, ktorý bol zjavný aj z mnohých návštev Jána Pavla II. v inštitúciách OSN sídliacich v Ríme a z jeho ciest do New Yorku, Ženevy, Viedne, Nairobi a Haagu.

Vďaka, pán generálny tajomník, za Vaše srdečné slová na úvod. Vďaka vám všetkým, ktorí ste hlavnými zodpovednými medzinárodného systému, za veľké úsilie vynaložené v prospech svetového pokoja, rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ochrany ľudskej osoby, najmä tých najchudobnejších alebo najslabších ako aj harmonického ekonomického a sociálneho rozvoja.

Výsledky Miléniových rozvojových cieľov, najmä v oblasti vzdelávania a zmenšovania extrémnej chudoby, sú potvrdením hodnoty koordinačnej práce tejto Rady výkonných zodpovedných. Zároveň však nášmu pohľadu nesmie uniknúť ani skutočnosť, že národy si zasluhujú a dúfajú v ešte lepšie ovocie.

Práve riaditeľskej funkcii prináleží vlastnosť nikdy sa neuspokojovať s dosiahnutými výsledkami, ale vynakladať zakaždým ešte viac úsilia, lebo to, čo sa už dosiahlo, sa uistí len úsilím o dosiahnutie toho, čo ešte chýba. V prípade svetovej politickej a ekonomickej organizácie, toho, čo chýba je mnoho, keďže významná časť ľudstva je ešte stále vylúčená z čerpania dobrodení pokroku a je v skutočnosti vyhostená ako ľudské bytosti druhej kategórie. Budúce ciele udržateľného rozvoja by teda mali byť formulované so štedrosťou a odvahou, aby dosiahli účinný dopad na štrukturálne príčiny chudoby a hladu, k tomu, a aby viedli k ďalším zásadným výsledkom v prospech zachovania životného prostredia, garantovania dôstojnej práce pre všetkých a k adekvátnej ochrane rodiny ako nevyhnutného prvku akéhokoľvek ekonomického a sociálneho udržateľného rozvoja. Zvlášť treba čeliť všetkým formám nespravodlivosti, postaviť sa najmä proti „ekonómii vylučovania“, „kultúre odsúvania na okraj“ a „kultúre smrti“, ktoré sa žiaľ môžu stať akousi pasívne prijatou mentalitou.

Z týchto dôvodov vám, ktorí reprezentujete najvyššie úrady medzinárodnej spolupráce, chcem pripomenúť jednu epizódu, ktorá sa odohrala asi pred dvetisíc rokmi a je zachytená v Evanjeliu podľa sv. Lukáša (Lk 19, 1-10): stretnutie Ježiša Krista s mýtnikom Zachejom, ktorý sa po prebudení jeho svedomia Ježišovým pohľadom radikálne rozhodol pre delenie sa s druhými a pre spravodlivosť. Toto je duch, ktorý by mal byť na počiatku a na konci každej politickej a ekonomickej činnosti. Pohľad, často bez hlasu, tej časti ľudstva, ktorá je vyradená, ponechaná za chrbtom, musí pohnúť svedomím politických a ekonomických aktérov a priviesť k štedrým a odvážnym rozhodnutiam, ktoré prinesú okamžité výsledky, tak ako rozhodnutie Zacheja. Vedie tento duch solidarity a vzájomného delenia sa všetky naše myšlienky a všetko naše konanie? Kladiem si túto otázku.

Zvlášť dnes nás uvedomovanie si dôstojnosti každého brata, ktorého život je posvätný a nedotknuteľný od jeho počatia až po prirodzenú smrť, musí priviesť k vzájomnému deleniu sa s úplnou nezištnosťou o dobrá, ktoré prozreteľnosť vložila do našich rúk, či sú to materiálne bohatstvá, či diela inteligencie a ducha, a k tomu, aby sme s veľkodušnosťou hojne nahradili to, čo sme azda v minulosti nespravodlivo odopreli druhým.

Príbeh o Ježišovi Kristovi a Zachejovi nás učí, že podporovanie štedrej, účinnej a konkrétnej otvorenosti pre potreby iných, musí stáť vždy nad ekonomickými a sociálnymi systémami a teóriami. Ježiš nežiada Zacheja, aby zmenil svoje zamestnanie, ani aby zanechal svoje obchodnícke aktivity. Vedie ho len k tomu, aby dal všetko, slobodne, bezodkladne a bez diskusií do služby ľuďom. Týmto si dovolím tvrdiť, nasledujúc mojich predchodcov, že ekonomický a sociálny spravodlivý pokrok sa môže dosiahnuť len vzájomným spojením vedeckých a technických schopností s neustávajúcou snahou o solidárnosť, sprevádzanou štedrou a nezištnou bezplatnosťou na všetkých úrovniach. K tomuto rozvoju rešpektujúcemu rovnosť teda rovnako prispejú medzinárodná činnosť usilujúca sa dosiahnuť integrálny ľudský rozvoj v prospech všetkých obyvateľov planéty, ako aj legitímne prerozdelenie ekonomických benefitov zo strany štátu, a tiež aj nevyhnutná spolupráca súkromných ekonomických aktivít a občianskej spoločnosti.

Zatiaľ, čo vás povzbudzujem pokračovať v tejto práci koordinácie aktivít medzinárodných organizmov, ktorá je službou všetkým ľuďom, pozývam vás spoločne podporovať opravdivú celosvetovú etickú mobilizáciu, ktorá bude ponad všetky rozdiely vo viere a politických názoroch šíriť a uplatňovať spoločný ideál bratstva a solidarity, najmä voči tým najchudobnejším a vylúčeným.

Vzývajúc Božie vedenie pri práci vašej rady, prosím o osobitné Božie požehnanie pre vás, pán generálny tajomník, pre všetkých tu zídených predsedov a riaditeľov a generálnych sekretárov a pre všetok personál Spojených národov a iných agentúr a medzinárodných organizácií spolu s ich rodinami.“

Preklad: Zuzana Klimanová








All the contents on this site are copyrighted ©.