Pápež v utorkovej homílii: Kresťanská svornosť, svedectvo a starosť o chudobných

Vatikán 29. apríla 2014 - Každé kresťanské spoločenstvo by malo svoj život porovnávať so životom prvotnej Cirkvi a overovať svoju schopnosť žiť v porozumení, dosvedčovať Kristovo zmŕtvychvstanie a starať sa o chudobných. Pri tejto myšlienke sa pozastavil pápež František v homílii svätej omše, ktorú slávil v utorok v kaplnke Domu sv. Marty.

Obraz prvej kresťanskej komunity v troch výrazných ťahoch štetcom naznačuje čítanie zo Skutkov apoštolov (4,32-37). Pápež František priblížil tri charakteristické črty tejto skupiny veriacich, ktorá je schopná úplného vzájomného porozumenia, dokáže vydávať svedectvo o Kristovi navonok a vie zamedziť tomu, aby niekto z jej členov trpel nedostatkom. Toto sú podľa slov Svätého Otca tri vlastnosti znovuzrodeného ľudu. V homílii vysvetlil pojem „znovuzrodenie zhora“, z Ducha Svätého, ktorý dáva život, na čo Cirkev kladie dôraz počas celého Veľkonočného týždňa. Ono bolo totiž podstatnou charakteristikou nových „kresťanov“ ešte pred tým než sa tak začali nazývať.

„«Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu» (Sk 4,32). Pokoj. Spoločenstvo pokoja. To znamená, že v tomto spoločenstve nebolo miesta pre reči, závisť a ohováranie. Pokoj, odpustenie, láska prikrýva všetko. Na zhodnotenie nejakého spoločenstva je potrebné sa pýtať, aké sú postoje kresťanov. Sú mierni, pokorní? Sú medzi nimi mocenské rozpory? Závistlivé spory? Ohováranie? Potom nie sú na ceste Ježiša Krista. Tieto rysy sú veľmi dôležité, pretože démon sa stále snaží rozdeľovať. Je otcom rozdelenia.“

Niežeby v prvej komunite neboli žiadne problémy. Pápež František spomína „vnútorné spory, doktrinálne spory, mocenské spory“, ktoré sa neskôr dostavili. Napríklad, keď si vdovy sťažovali, že sú zanedbávané a apoštoli museli ustanoviť diakonov. Avšak silným počiatočným momentom tohto spoločenstva navždy zostáva zrodenia z Ducha, zdôraznil pápež František. Je to spoločenstvo svorné, ktoré svedčí o viere a s ktorým sa môže každé dnešné spoločenstvo konfrontovať.

„Je to komunita, ktorá dosvedčuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista? Verí naozaj táto farnosť, toto spoločenstvo, táto diecéza v to, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych? Alebo hovorí: Áno, vstal, ale to je všetko, pretože verí len potiaľ, a srdcom je ďaleko od tejto moci. Treba svedčiť o tom, že Ježiš je živý medzi nami. Podľa toho sa dá zistiť, aké to spoločenstvo je.“

Tretím rysom, podľa ktorého by sa každé kresťanské spoločenstvo malo hodnotiť, je vzťah voči chudobným. A v tomto meradle pápež František rozlišuje dva aspekty:

„Po prvé: aký je tvoj postoj či postoj komunity voči chudobným? Po druhé: je toto spoločenstvo chudobné? Chudobné srdcom, chudobné v duchu? Alebo vkladá svoju dôveru do majetku? Do moci? Porozumenie, svedectvo, chudoba a starostlivosť o chudobných – to je to, čo vysvetľoval Ježiš Nikodémovi, keď hovoril o narodení sa zhora. Avšak jediný, kto to môže urobiť, je Duch. Cirkev je utváraná Duchom. Je dielom Ducha. Duch vytvára jednotu. Duch nabáda k svedectvu. Duch ťa robí chudobným, pretože on je bohatý a pôsobí, aby si sa staral o chudobných.“

„Nech nám Duch Svätý pomáha, aby sme sa uberali cestou tých, ktorí sa znovu zrodili mocou krstu“ – ukončil pápež František utorkovú rannú homíliu. -jk-