Cirkev sa poďakovala za kanonizáciu sv. Jána Pavla II.

Vatikán 28. apríla 2014 - V dnešný deň, v priamej nadväznosti na včerajšiu udalosť veľkého významu nielen pre Cirkev, slávil na Námestí sv. Petra kardinál Angelo Comastri, arcikňaz Baziliky sv. Petra a vikár Svätého Otca pre Vatikánske mesto o 10. hodine omšu vďakyvzdania za svätorečenie pápežov sv. Jána XXIII. a sv. Jána Pavla II. Celé námestie naplnili prevažne skupiny poľských pútnikov, nechýbali však ani Slováci. V úvode slávnosti kardinál Stanislaw Dziwisz, krakovský arcibiskup, spomenul niekoľko dôvodov pre vďačnosť:

„Ďakujeme za mimoriadne transparentné svedectvo lásky a služby týchto dvoch pastierov. V ich láske a službe sa uskutočňuje Boží prísľub spred stáročí, napísaný u proroka Jeremiáša: «Dám vám pastierov podľa svojho srdca» (Jer 3,15). Za tento dvojaký dar ďakujeme z celého srdca Svätému Otcovi Františkovi, že sa v prvom roku svojho pontifikátu rozhodol svätorečiť svojich predchodcov. Ďakujeme tiež pápežovi Benediktovi XVI., ktorý toľko urobil pre túto tak významnú kauzu pre celú Cirkev.“

Kardinál Comastri sa vo svojej úvahe nad osobnosťou sv. Jána Pavla II. vrátil k 8. aprílu 2005, k pôsobivému okamihu pohrebu Jána Pavla II., keď vietor listoval v Evanjeliári položenom na truhle, a položil dvojitú otázku: Kto bol Ján Pavol II.? Prečo sme ho mali tak radi?

„Neviditeľná ruka, ktorá listovala v Evanjeliári, akoby chcela povedať: ‚Odpoveď je v evanjeliu! Život Jána Pavla II. bol neustálou poslušnosťou Ježišovmu evanjeliu. Preto – ako nám povedal vietor – ste ho mali tak radi! Spoznávali ste v jeho živote evanjelium. Evanjelium, ktoré dalo svetlo a nádej generáciám kresťanov!“

Kardinál citujúc slová Jána Pavla II., že „svätí nechcú od nás, aby sme ich chválili, ale aby sme ich napodobňovali“, položil ďalšiu otázku: „Čomu nás učí svätosť tohto mimoriadneho Ježišovho učeníka dvadsiateho storočia?“
„Prvá odpoveď je okamžitá: Ján Pavol II. mal odvahu otvorene vyznať svoju vieru v Ježiša v čase ‚tichej apostázie zo strany presýteného človeka, ktorý žije, akoby Boh neexistoval‘ (Cirkev v Európe, 9). V ten večer 16. októbra 1978, novozvolený pápež Ján Pavol II. na balkóne baziliky zvolal: Pochválený buď Ježiš Kristus! Bol to výkrik jeho viery, zmysel jeho života, začiatok jeho pontifikátu.“

Ján Pavol II. – pokračoval kardinál – mal odvahu obhajovať rodinu, ktorá je projektom Boha, napísaným jasnými písmenami v knihe života. Obhajoval rodinu pred šíriacim sa zmätkom a verejnou agresiou voči rodine, pred pochabou snahou napísať akúsi antigenézu, kontraprojekt proti Stvoriteľovi. V apoštolskej exhortácii Familiaris consortio Ján Pavol II. jasne hovorí: „V terajšej historickej chvíli, keď rodinu napádajú početné sily, ktoré sa ju usilujú rozvrátiť, alebo aspoň pokriviť, Cirkev si uvedomuje, že dobro spoločnosti i jej vlastné dobro je tesne zviazané s dobrom rodiny. Preto pociťuje veľmi živo a naliehavo svoje poslanie hlásať všetkým Boží plán o manželstve a rodine“ (Familiaris Consortio, 3).

Ján Pavol II. mal odvahu vyjsť v ústrety mladým ľuďom, aby ich vyslobodil z kultúry prázdna a pominuteľnosti a vyzval ich k prijatiu Krista, jediného svetla života a ako toho, ktorý jediný je schopný naplniť ľudské srdce radosťou, pokračoval kardinál Comastri. Pripomenul slová, ktorými sa Ján Pavol II. prihovoril dňa 15. augusta 2000 obrovskému zástupu mladých, ktorých prijal na Svätopeterskom námestí: „Čo ste sem prišli hľadať? Dovoľte, aby som zopakoval otázku: Čo ste prišli hľadať? Alebo skôr: Koho ste sem prišli hľadať? Odpoveď môže byť len jedna! Prišli ste hľadať Ježiša Krista! Ježiš Kristus ale ako prvý prichádza hľadať vás! Nemyslite si, že ste jeho očiam cudzí, ako čísla v anonymnom dave. Každý z vás je vzácny Kristovi, je osobne známy, je milovaný.“

Ján Pavol II. v ťažkej dobe krízy kňazských povolaní mal odvahu žiť pred svetom radosť z toho, že je kňaz, z toho, že úplne patrí Kristovi. V tejto súvislosti kardinál v dnešnej homílii uviedol príklad jedného kňaza, ktorý zanechal kňazskú službu a dopracoval sa až k tomu, že viedol život vandráka. Istého dňa ho priateľ spolubrat doviedol na audienciu u pápeža v Klementínskej sále. Čo sa stalo? Toto sú slová kardinála Comastriho: „Pápež pokľakol a požiadal ho o spoveď, aby prebudil v jeho srdci vedomie veľkosti kňazstva. Lúčiac sa s ním mu povedal: ‚Pozri, aké veľké je kňazstvo! Nepoškvrňuj ho!‘“

Kardinál vikár, ktorý je aj správcom Baziliky sv. Petra, v závere homílie poukázal aj na skutočnosť, že Ján Pavol II. mal odvahu konfrontovať sa s istým chladom voči mariánskemu kultu, ktorý charakterizoval prvú pokoncilovú fázu. S odhodlaním a presvedčivo pozdvihol úctu k Panne Márii, nábožnosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou evanjelia, teda diela spásy. Ako jasný príklad mariánskeho cítenia sv. Jána Pavla II. kardinál Comastri pripomenul jeho slová: „13. mája 1981, keď ruka vraha vystrelila, aby ma zabila, cítil som inú ruku, materskú, ktorá zadržala pápeža na prahu smrti.“ -jk-