2014-04-18 12:56:37

Ku krížovej ceste v Koloseu: Utrpenie ako bozk od Pána


Vatikán 18. apríla – Drámy súčasného sveta, dôsledky hospodárskej krízy, problémy a bieda južného Talianska. To sú len niektoré z tém, ktoré Mons. Giancarlo Bregantini, arcibiskup diecézy Campobasso-Boiano, rozvíja v meditáciách ku krížovej ceste v Koloseu. So začiatkom o 21.15 hod. jej bude v dnešný Veľký piatok predsedať Svätý Otec. V štrnástich zastaveniach venuje taliansky arcibiskup pozornosť nielen Kristovmu utrpeniu, ale aj samotnému vzkrieseniu:

„Sila tradičnej krížovej cesty spočíva v tom, že nezahŕňa pätnáste zastavenie. Zo všetkých zastavení tak musí vychádzať moc vzkriesenia! Celá krížová cesta je popretkávaná touto dualitou: bolesť a nádej, slzy a ten, kto ich utiera, skúsenosti drámy a tiež odvahy. Tak celá krížová cesta je plná vzkriesenia. Všetky uvedené príklady predstavujú opis novodobých drám. Čo je teda, aj v tomto prípade, nádejou? Skutočnosť, že Ježišovi leží na srdci táto ťarcha, nezbavuje sa jej, ani ju neponecháva bez odpovede, ale prijatím kríža prijíma aj krízu a ukazuje nám cestu, aby sme sa s problémami dokázali vysporiadať, nenechali sa nimi gniaviť, ale pristúpili k nim zodpovedne, a to najmä tým, že ťarchu krízy ponesieme spoločne. Povzbudzujem napríklad k hospodárskym kontraktom založeným na solidarite, aby tam, kde sa nejaký podnik nachádza v ťažkostiach, mohol takýmto spôsobom prekonať krízu. Aj mnoho iných podobných príbehov.“

Je medzi zastaveniami aj také, ktoré sa vás dotýka osobitným spôsobom?

„To, ktoré je o matke, pretože v ňom som videl aj moju mamu, videl som v ňom každú mamu, videl som tam zvlášť mamy pri postieľkach svojich detí. Pôsobil som ako kňaz vo väzniciach a v nemocniciach. Vďaka skúsenostiam vo väzení som sa naučil, že všetci ťa môžu sklamať, ale nie mama; v nemocnici som videl istú mamu až do takej miery pomáhať svojmu nezdravému synovi, že tento chlapec, keď odchádzal, povedal: «Teraz už rozumiem, kto je moja mama.» Venujem toto zastavenie mamám v Ohňovej zemi, ktoré stratili deti v dôsledku rakoviny.“

Aké posolstvo ste chceli adresovať kresťanom prostredníctvom týchto meditácií ku Krížovej ceste?

„Že nikdy netrpíme nadarmo, že Kristus je tou tvárou, ktorá osvecuje, a človek je tou tvárou, v ktorej je stelesnený. Taký je aj názov: «Tvár Krista, tvár človeka». Preto je veľmi pekné môcť povedať: «Trpím spolu s mojím Pánom. Utrpenie je jeho bozkom. Zmluva, ktorú s ním vytváram, ma pobáda, aby som bol jeho spojencom». Ďalším posolstvom je to, ktoré je tak veľmi zdôrazňované v Evangelii gaudium: «Utrpenie druhého má zachraňujúci vplyv na moje utrpenie. Nevidím zmysel v zahľadení sa do seba a maznaní svojich rán, ale nádej nachádzam, keď hľadím na utrpenie iného.» Dvanáste zastavenie, ktoré sa vzťahuje na sedem Ježišových slov, nie je ničím iným, ako naučiť sa vykúpeniu z vlastného utrpenia skrze utrpenie druhých. Slovo za slovom, krok za krokom, schodík po schodíku napĺňa Kristus túto nádhernú skúsenosť d zmysel utrpeniu. A dovoľte mi z Vatikánskeho rozhlasu vysvetliť, prečo posledný riadok dvanásteho zastavenia obsahuje tak trochu tajomnú vetu, ktorá znie: «V Bohu sa všetky úlomky skladajú do jednoty». Túto vetu mi povedala veľmi dojímavým spôsobom jedna profesorka matematiky, ktorá zomierala na rakovinu. Aby som ju utešil, nehovoril som vágne slová, ale prečítal som jej a skomentoval sedem Ježišových slov na kríži. Hoci sa na mňa spočiatku nahnevane pozrela, akoby chcela povedať «Tento mi tu prišiel rozprávať zvyčajné veci, zatiaľ čo ja umieram», no keď sa započúvala do siedmich Ježišových slov, rozžiarila sa, v srdci sa jej rozjasnilo, počúvala ma s dojemnou pozornosťou, a keď som jej vyrozprával všetkých sedem Ježišových slov, tak ako sú podané v tomto zastavení, dodala na záver: «Teraz chápem, prečo sa v Bohu všetky úlomky skladajú do jednoty ».“ –mf–








All the contents on this site are copyrighted ©.