Venezuela: Mons. Giordano po prvom zmierovacom stretnutí hovorí o nádeji

Venezuele svitá nádej po prvom rokovaní medzi vládou a opozíciou, ktoré sa konalo v Caracase vo štvrtok 10. apríla s cieľom ukončiť dvojmesačné násilné protesty. Na stretnutie bol prizvaný aj arcibiskup Aldo Giordano, apoštolský nuncius vo Venezuele. Ako zástupca Svätej stolice prečítal pri jeho otvorení posolstvo od pápeža Františka, vyzývajúce účastníkov k odvahe odpustenia:

„Bolo prijaté ako veľmi cenné pre všetky strany; bolo často citované a povedal by som, že vzbudilo nádej. Zdôrazňuje totiž, že cesta násilia nemá žiadnu budúcnosť, a vyzýva k odvahe a sile, k trpezlivosti dialógu, pripomínajúc niektoré dôležité prvky dialógu, ako rešpekt a uznanie druhého. Potom hovorí o novosti odpustenia, ktoré je schopné skutočne otvoriť nové cesty. Pápež teda ukázal perspektívu, ktorá ide ponad polarizáciu a problémy a je prísľubom svetla. Aj pozdrav zaslaný štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom bol prijatý s veľkou radosťou a dokonca s láskou. Je zrejmé, že tu vo Venezuele je vatikánsky štátny sekretár považovaný za drahého priateľa a dúfame v jeho príchod sem do Caracasu počas tejto cesty zmierenia. Cirkev je tu vo Venezuele skutočne je veľmi uznávaná, rovnako ako aj jej kľúčová rola v mierovom procese.“

Apoštolský nuncius vo Venezuele napriek reálnej situácii dúfa, že toto stretnutie, hoci bolo prvé, otvorilo cestu. Je tiež presvedčený, že je potrebné vyskúšať všetko na zabránenie prelievania ďalšej krvi, na zabránenie ďalšieho násilia:

„Je jasné, že to bolo prvé stretnutie. Dúfam však, že otvorilo cestu, a že sa na tejto ceste bude napredovať. Po prvé to bola príležitosť hovoriť, hovoriť s veľkou úprimnosťou, s momentmi aj veľmi kritickými a tvrdými. Avšak myslím si, že bolo dôležité hovoriť, sedieť pri jednom stole. Bola urobená analýza situácie a predložené na stôl užitočné reflexie, ktoré sa týkajú hospodárskej krízy, použitia násilia, kriminality, ktorá je veľmi rozšírená, a dokonca aj témy slobody. Stretnutie tiež nadhodilo niekoľko otvorených otázok o problematickej situácii v krajine a tiež o vzťahu medzi vládou a opozíciou. Je jasné, že krajina je polarizovaná medzi tými, ktorí dúfajú v návrh Cháveza a tými, ktorí vidia, že je zdrojom problémov. Z analýzy vyplýva, že nemožno vylúčiť zvrat k väčšiemu násiliu a k situácii krviprelievania. Zostáva otázka prítomnosti študentov. Študenti, mladí ľudia sú skutočnými protagonistami manifestácií na uliciach, a tu neboli zastúpení. Vyvstáva otázka, ako by mohli vstúpiť do procesu dialógu.“ -jk-