2014-04-07 20:37:23

Výročie genocídy v Rwande zostáva výzvou aj pre Cirkev


Rwanda - Dňa 7. apríla sa v africkej krajine susediacej s Ugandou, Burundi a Kongom začal národný smútok pri 20. výročí začiatku genocídy, spáchanej proti príslušníkom kmeňa Tutsi. Na spomienkových ceremóniách v Rwande sa zúčastňuje aj generálny tajomník OSN Ban Ki-moon. Pri tejto príležitosti vydal posolstvo, v ktorom hovorí: „Spojme sa v angažovanosti za uchovanie pamäti, za jednotu a obnovu pre rwandský ľud, aby sa naším pričinením predišlo genocídam na celom svete.“

Po zostrelení lietadla s prezidentom Habyarimanom na palube sa 7. apríla 1994 začalo sto dní trvajúce vyčíňanie extrémistických militantných skupín príslušníkov kmeňa Hutu. Podľa údajov OSN masakrovaniu padlo za obeť najmenej 800-tisíc ľudí, prevažne z kmeňa Tutsi. Medzi obeťami boli aj početní predstavitelia Cirkvi: arcibiskup Kigali Vincent Nsengiyumva a biskupi diecéz Byumba, Kabgayi a Ruhengeri, celkovo 123 kňazov a 300 rehoľných sestier. S opakovanými výzvami na zastavenie násilia vtedy vystúpil Ján Pavol II., ktorý ako prvý hovoril o genocíde, keď pri generálnej audiencii 27. apríla 1994 vyzval k ukončeniu krviprelievania. Včera po modlitbe Anjel Pána Svätý Otec František vyslovil nasledovné slová:

V tejto súvislosti chcem vyjadriť moju otcovskú blízkosť rwandskému ľudu, povzbudzujúc ho pokračovať s vytrvalosťou a nádejou v procese zmierenia, ktorý už ukázal svoje ovocie, a v úsilí o ľudskú a duchovnú obnovu krajiny. Hovorím všetkým: Nebojte sa! Budujte vašu spoločnosť na skale evanjelia, v láske a svornosti, pretože len takto sa rodí trvalý pokoj! Vyprosujem pre celý rwandský ľud materinskú ochranu Našej Panej z Kibeho.“ Po týchto slovách Svätý Otec všetkých prítomných pozval k modlitbe k Našej Panej z Kibeho a pomodlil sa s nimi „Zdravas´ Mária“.

Pápež František sa stretol s rwandskými biskupmi počas minulého týždňa. Cirkvi záleží na obnove zmierenej spoločnosti v Rwande“ – povedal im 3. apríla pri audiencii v rámci ich návštevy Ad limina apostolorum. Svätý Otec v príhovore biskupom uznal, že ešte stále existujú hlboké rany, ktoré musia byť zahojené, a preto zdôraznil nevyhnutnosť prekonávania predsudkov a etnických rozdielov a pokračovať na ceste zmierenia. Ako povedal, „dvadsať rokov po týchto tragických udalostiach zostane určite zmierenie a hojenie rán aj naďalej prioritou cirkvi v Rwande. A ja vás povzbudzujem, aby ste vytrvali v tomto úsilí cez mnohé iniciatívy. Odpustenie hriechov a skutočné zmierenie by sa po toľkom utrpení mohlo zdať nemožné pri pohľade čisto ľudskými očami, ale je možné prijať ho ako dar Krista, cez život viery a modlitby, aj keď je to cesta dlhá a vyžaduje si trpezlivosť, dialóg a vzájomnú úctu. Cirkev má teda svoje miesto v obnove zmierenej rwandskej spoločnosti, so všetkou silou svojej viery a kresťanskou nádejou. Tak do toho, odvážne, vydávajúc svedectvo pravde.“

Slovami Ježišovej veľkňazskej modlitby za Cirkev pápež František povzbudil rwandských biskupov, aby sa snažili o zjednotenie v láske, ktoré je kľúčom evanjelia, a musí byť hlboko v srdci každého človeka: „«Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.» Cirkev musí hovoriť spoločným jazykom, prejavovať svoju jednotu a upevňovať spoločenstvo s univerzálnou Cirkvou a Petrovým nástupcom.“ Poukázal tiež na potrebu posilňovať vzájomnú dôveru medzi Cirkvou a štátom. Ako poznamenal, vhodnou príležitosťou k tomu je 50. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Rwandou a Svätou stolicou, ktoré pripadne na 6. júna tohto roku. Svätý Otec vo svojom príhovore vyzdvihol význam apoštolského pôsobenia miestnej cirkvi, najmä rehoľných spoločenstiev, v oblasti vzdelávania mladých ľudí. Rovnako ocenil úlohu laikov pre výzvy evanjelizácie a charitatívnu činnosť. Dôraz položil na ich duchovnú, ľudskú a intelektuálnu formáciu. Do pastoračnej starostlivosti biskupov osobitne zveril kňazov a tiež rodiny, na ktorých sa podpisuje vplyv sekularizácie. -jb-

Foto: Rwandský prezident Paul Kagame počas prejavu na spomienkovom zhromaždení 7. apríla 2014 v hlavnom meste Kigali.







All the contents on this site are copyrighted ©.