Pápež v pondelkovej homílii: Boh nám odpúšťa pohladením

Vatikán 7. apríla 2014 - Božie milosrdenstvo je veľkým svetlom lásky a nehy, je Božím pohladením na rany našich hriechov, povedal pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome Santa Marta. Dnešné evanjelium o cudzoložnici (Jn 8,1-11) mu dalo podnet k úvahe nad tým, čo je Božie milosrdenstvo. Tento príbeh, ako povedal, je dobre známy: Farizeji a zákonníci priviedli k Ježišovi ženu, prichytenú pri cudzoložstve, a pýtali sa ho, čo majú s ňou urobiť, pretože Mojžišov zákon predpisuje kameňovanie, tento hriech považuje za vážny. „Manželstvo je symbolom a tiež realitou, ktoré odrážajú vzťah medzi Bohom a jeho ľudom. A keď sa cudzoložstvom manželstvo ničí, poškvrňuje sa aj tento vzťah medzi Bohom a ľudom,“ povedal Svätý Otec.

Pripomenul, že zákonníci a farizeji Ježišovi položili túto otázku, aby mali dôvod obviniť ho. Keby Ježiš povedal: ‚Áno, choďte a ukameňujte ju‘, povedali by ľuďom: ‚Aha, toto je ten váš dobrý učiteľ, pozrite, čo urobil s touto úbohou ženou!‘ A keby Ježiš povedal: ‚Nie, úbohá žena! Odpustite jej‘, povedali by, že nedodržiava zákon! Ich nezaujímala žena, nezaujímali ich cudzoložníci, možno aj niekto z nich bol cudzoložníkom. Zaujímalo ich len, ako pripraviť pascu pre Ježiša. Preto Pán odpovedal: ‚Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.‘ Evanjelium s istou iróniou hovorí, že žalobcovia odišli jeden po druhom, počnúc najstaršími. A Ježiš zostáva sám s tou ženou, ako spovedník, a hovorí jej: „Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Kde sú? Sme tu sami, ty a ja. Ty pred Bohom, bez obvinení, bez ohovárania. Ty a Boh! Nikto ťa neodsúdil?“ Žena odpovie: „Nie, Pane.“ Ale nehovorí: „Sú to falošné obvinenia! Neprevinila som sa cudzoložstvom,“ uznáva svoj hriech. A Ježiš povie: „Ani ja ťa neodsudzujem! Choď, a odteraz už nehreš, aby si už nemusela prežívať takého strašné chvíle, aby si už nemusela zažiť toľko hanby, aby si neurážala Boha, aby si nepoškvrnila dobrý vzťah medzi Bohom a jeho ľudom.“ Ježiš odpúšťa! Ale je tu ešte niečo viac, než odpustenie – povedal pápež František:

„Ježiš sa drží zákona a ide ešte zaň. Nehovorí jej: ‚Cudzoložstvo nie je hriech!‘ To nehovorí! Ale neodsudzuje ju podľa zákona. A toto je tajomstvo milosrdenstva. Je to tajomstvo Ježišovho milosrdenstva.“

Milosrdenstvo je niečo, čo nie je ľahké pochopiť, pokračoval Svätý Otec:

„‚Ale, otče, milosrdenstvo zotiera hriechy?‘ - ‚Nie, hriechy zotiera Božie odpustenie!‘ Milosrdenstvo je spôsob, akým Boh odpúšťa. Preto Ježiš mohol povedal: ‚Odpúšťam ti. Choď!'– ako povedal ochrnutému, ktorého spustili cez strechu. ‚Tvoje hriechy sú odpustené.‘ Tu hovorí: ‚Choď v pokoji.‘ Ježiš ide ešte ďalej. Radí jej, aby viac nehrešila. Tu vidíme Ježišov milosrdný postoj: obhajuje hriešnika pred jeho nepriateľmi; chráni hriešnika pred spravodlivým odsúdením. My tiež, koľkí z nás by sme možno mali ísť do pekla, koľkí z nás? A to je spravodlivé odsúdenie, avšak on odpúšťa ešte viac. Ako? Vďaka tomuto milosrdenstvu!“

Milosrdenstvo siaha ďalej a v živote človeka spôsobuje, že hriech sa z neho dostáva preč. Svätý Otec to na vysvetlenie prirovnal k nebeskej oblohe:

„Pozeráme na nebo: toľko hviezd, toľko hviezd; ale keď ráno vyjde slnko so svojím svetlom, hviezdy nevidieť. A také je aj Božie milosrdenstvo: veľké svetlo lásky, nehy. Boh odpúšťa nie dekrétom, ale nehou, pohladením našich rán po hriechu. Pretože jemu záleží na odpustení, záleží mu na našej spáse. A Ježiš je takýmto spovedníkom: neponíži ju, nehovorí jej: ‚Čo si urobila, povedz mi! A kedy si to urobila? A ako si to urobila? A s kým si to urobila?‘ Nie! ‚Choď, choď, a odteraz už nehreš!‘ Veľké je Božie milosrdenstvo, veľké je Ježišovo milosrdenstvo. Odpúšťa nám pohladením!“ -jk-