Pápež vo štvrtkovej homílii: Modlitba je zápas s Bohom, ktorý mení naše srdce

Vatikán 3. apríla 2014 - Modlitba je zápasom s Bohom a má byť slobodná a naliehavá, ako úprimný dialóg s priateľom. Takáto modlitba mení naše srdce, pretože nám dáva lepšie poznať, aký je Boh reálne. Takto by sa dala zhrnúť homília pápeža Františka z dnešnej rannej svätej omše v Dome Santa Marta. Sústredil sa v nej na dnešné čítanie z Knihy Exodus (Ex 32, 7-14), konkrétne na dialóg Boha s Mojžišom na hore Sinaj, kde chce Boh potrestať svojich ľudí, pretože si urobili modlu, zlaté teľa. Mojžiš sa naliehavo modlí k Pánovi, aby ho odviedol od tohto zámeru. Tá modlitba je skutočným zápasom s Bohom. Zápasom vodcu ľudu za záchranu svojho národa, ktorý je Božím ľudom. Mojžiš hovorí pred Pánom slobodne a učí aj nás, ako sa modliť bez strachu, slobodne a naliehavo. Mojžiš je nástojčivý, je odvážny. Modlitba musí byť aj vyjednávaním s Bohom, predkladaním argumentov - zdôraznil Svätý Otec. Mojžiš nakoniec presvedčí Boha a dnešné liturgické čítanie hovorí, že «Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu». Svätý Otec vzápätí položil otázku:

„Kto sa tu zmenil? Pán? Myslím si, že nie! ... Tým, kto sa zmenil, je Mojžiš, pretože Mojžiš bol presvedčený, že Boh by to bol urobil, veril, že Pán by zničil tento ľud, a vo svojej pamäti hľadá spomienky na to, ako bol Pán dobrý voči svojmu ľudu, ako ho vyslobodil z otroctva v Egypte a viedol ho ďalej s prísľubom. S týmito argumentmi sa snaží Boha presvedčiť, no v tomto procese znovuobjavuje pamäť svojho ľudu a nachádza Božie milosrdenstvo. Tento Mojžiš, ktorý sa bál, bál sa, že Boh učiní túto vec, nakoniec zostupuje z hory s veľkou pravdou vo svojom srdci: Náš Boh je milosrdný. Vie odpúšťať. Stiahne naspäť svoje rozhodnutie. Je Otcom.“

Ako pokračoval pápež František, Mojžiš toto všetko vedel, no toto poznanie mal viac či menej zastreté. V modlitbe ho však nanovo objavuje. Toto v nás spôsobuje modlitba:

„Modlitba mení naše srdce. Dáva nám lepšie pochopiť, aký je náš Boh. Preto je dôležité hovoriť s Pánom, ale nie prázdnymi slovami, ako pohania – hovorí Ježiš. Nie, treba hovoriť reálne: ‚Pozri sa, Pane, mám tento problém, v rodine, s mojím synom, potom s týmto a s tamtým... Čo mám robiť? Veď sa pozri, nemôžeš ma nechať takto!‘ Toto je modlitba! Že si takáto modlitba vyžaduje veľa času? Áno, chce to čas.“

Je to čas potrebný na lepšie spoznanie Boha, podobne ako je to vo vzťahu s priateľom. Pretože Mojžiš – ako hovorí Biblia – sa rozprával s Pánom tak, ako hovorí priateľ s priateľom:

„Biblia hovorí, že Mojžiš hovoril s Pánom tvárou v tvár, ako s priateľom. Taká musí byť modlitba: slobodná, neodbytná, s predkladaním dôvodov. Pánovi sa môžeme aj trochu posťažovať: ‚Nuž, toto si mi sľúbil, a neurobil si to...‘ Rovnako ako keď sa rozprávame s priateľom, pri tejto modlitbe si otvárame srdce. Mojžiš zostúpil z vrchu vnútorne posilnený: ‚Lepšie som spoznal Pána.‘ A s touto silou, ktorú mu dala modlitba, pokračuje vo svojej úlohe viesť ľudí do zasľúbenej zeme. Modlitba posilňuje, oduševňuje. Nech nám Pán všetkým dá túto milosť, pretože modlitba je milosť.“

„V každej modlitbe je prítomný Duch Svätý“, pripomenul napokon pápež František. „Nedá sa modliť bez Ducha Svätého. Je to on, kto sa modlí v nás, mení naše srdce, je to on, kto nás učí hovoriť Bohu ‚Otec‘. Prosme Ducha Svätého, aby nás naučil modliť sa, ako sa modlil Mojžiš, vyjednávať s Bohom, v slobode ducha, s odvahou. A Duch Svätý, ktorý je vždy prítomný v našej modlitbe, nech nás vedie touto cestou.“ -jk-


Foto: Pápež Ján Pavol II. v Jeruzaleme 23. marca 2000 v rozhovore s priateľom Jerzym Klugerom, ktorý pochádza z rodiny obetí holokaustu.