Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky 50 rokov v službe evanjeliu

Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky si dnes pripomína 50 rokov od svojho založenia pápežom Pavlom VI. Apoštolským listom „In fructibus multis.” Dňa 2. apríla 1964 tak začala svoju činnosť ako Pápežská komisia pre spoločenskú komunikáciu. Jej história sa však začala najmenej o 16 rokov skôr, ako uviedol predseda dikastéria Mons. Claudio Maria Celli:

„Sme v období pápeža Pia XII., v roku 1948. Pius XII. venoval osobitnú pozornosť spoločenskému fenoménu, ktorým bol film. Uvedomoval si vplyv, ktorý by film mohol mať na vývoj spoločnosti, vplyv, ktorý sa dotýkal aj náboženského aspektu. Preto sa teda prvá ‚Pápežská komisia pre didaktickú a náboženskú kinematografiu‘ zaoberala kinematografiou, ale cez hodnoty kresťanské, náboženské, morálne, a toto vnímanie pokračovalo počas niekoľkých rokov. V roku 1952 a potom aj v roku 1954 je stále zodpovednosť tejto Pápežskej komisie zameraná na oblasť kinematografie. S Jánom XXIII. v roku 1959 sa berie na vedomie tiež dosah rozhlasu a televízie. V minulom roku sme si pripomínali a slávili 4. december 1963, keď bol schválený koncilový dekrét „Inter mirifica“. Aj Pavol VI. bol pozorný voči modernému vývoju komunikácie a pozorný aj voči hlbokému vplyvu, ktorý by mohli mať nové komunikačné prostriedky na ľudstvo. A tak 3. apríla 1964 Pavol VI. vytvoril Pápežskú komisiu pre spoločenskú komunikáciu. Tým sa otvorilo nové pole pôsobnosti, nové kompetencie. Takže Pápežská komisia pre spoločenskú komunikáciu venuje pozornosť tlači, rozhlasu, televízii a filmu.“

Apoštolskou konštitúciou Pastor Bonus bola Pápežská komisia pre spoločenskú komunikáciu Jánom Pavlom II. počas konzistória 28. júna 1988 premenovaná od 1. marca 1989 na Pápežskú radu pre spoločenské komunikačné prostriedky, a ako taká je dodnes dikastériom Rímskej kúrie. -jk-