Pápež vo štvrtkovej homílii: Kto sa spolieha iba na seba, stráca svoje meno

Vatikán 20. marca 2014 - Človek, ktorý sa spolieha iba na seba, na svoje vlastné bohatstvo či názory, nenájde v živote šťastie. Naopak ten, kto dúfa v Pána, prináša ovocie aj v čase sucha. Táto myšlienka bola jadrom homílie pápeža Františka z dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Svätý Otec v nej vyšiel z kontrastu uvedeného v prvom čítaní z Knihy proroka Jeremiáša (porov. 17, 5-10): „Zlorečený človek, ktorý sa spolieha na človeka; telo urobil svojou oporou. Bude ako tamariška na púšti”, odsúdený je na zánik, nikdy neprinesie úrodu. Naproti tomu „požehnaný človek, čo dúfa v Pána. Bude ako strom zasadený pri vode”, ktorý ani v čase sucha neprestane prinášať ovocie. Iba v Pánovi – hovorí pápež František – je naša pevná nádej. Ostatné istoty nie sú na nič, nezachránia nás, nedávajú nám život, nedávajú nám radosť. A hoci to vieme, radi sa spoliehame sami na seba, na nejakého priateľa či ideológiu, a Pán je tak trochu bokom. Kto sa uzavrie sám do seba, je „bez horizontov, bez otvorených dverí, bez okien“, a takýto človek „nedosiahne spásu, lebo nemôže spasiť sám seba. A to je to, ako dopadol boháč z evanjelia (Lk 16, 19-31) – pokračoval pápež. „Mal všetko: Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Bol veľmi spokojný, ale nevšimol si, že pri dverách jeho domu je žobrák plný vredov. Svätý Otec upozornil, že evanjelium spomína aj meno tohto chudobného, volal sa Lazár, kým boháč nemá meno:

„Stratiť meno je najväčšie nešťastie toho, kto sa spolieha na seba alebo na moc, na možnosti ľudí, a nie na Boha. Aké je tvoje meno? Číslo účtu v banke? To je tvoje meno? Veľké vlastníctvo, niekoľko viliek... Ako sa voláš? Zakladáme si na veciach, ktoré máme, na našich modlách? Toto znamená byť zlorečeným človekom.“

Každý z nás má túto slabosť, pokračoval Svätý Otec, pre vlastnú krehkosť vkladáme svoju dôveru iba v seba alebo do našich priateľov a do ľudských možností, pričom zabúdame na Pána. A to nás privádza na cestu nešťastia.

„Dnes, v tento deň pôstnej doby, bude správne pýtať sa: V čo skladám svoju dôveru? V Pána, alebo som pohan, ktorý dôveruje veciam, modlám, ktoré si vytvoril? Mám ešte svoje meno, alebo som ho začal strácať a volám sa ‚Ja‘? Ja, ja, ja, stále len ja? Mne, mne, mne, stále ten egoizmus! To nám neprinesie spásu!“

V závere Svätý Otec poznamenal, že existujú „dvere nádeje“ pre tých, ktorí sa spoliehajú iba na seba a stratili svoje meno:

„Na konci, celkom na konci vždy jestvuje nejaká možnosť. Keď si tento muž uvedomil, že stratil svoje meno, stratil všetko, úplne všetko, pohliadne a vysloví jediné slovo: «Otče». A odpoveď Boha je tiež jedno slovo: «Synu!» Ak niektorí z nás majú v živote priveľa dôvery v človeka a seba samých, nakoniec stratia meno, stratia túto dôstojnosť, je tu stále ešte možnosť povedať to slovo, ktoré je viac než čarovné, je silné, slovo «Otče». On na nás vždy čaká, aby nám otvoril dvere, ktoré my nevidíme, a povie nám: «Synu». Prosme Pána o milosť, aby nám všetkým dal múdrosť spoliehať sa len na neho, nie na veci či na ľudské sily, ale iba na neho.“ -jk-