Biskupi z Východného Timoru domov odnášajú pápežovo požehnanie

Vatikán 17. marca – Buďte „kritickým svedomím národa“, ohlasujte evanjelium milosrdenstva a konajte tak, aby bolo toto posolstvo pochopené v „miestnych jazykoch“. Toto sú tri body, ktoré pápež František zveril pastoračnému úsiliu biskupov Východného Timoru, s ktorými sa dnes dopoludnia stretol pri príležitosti ich návštevy Ad limina apostolorum vo Vatikáne.

Dejiny evanjelizácie na Východnom Timore siahajú do 16. storočia a sú spojené s príchodom Portugalcov. Jej ovocie naďalej rastie, dnes sa takmer z 1,2 milióna obyvateľov ku katolíckemu vyznaniu hlási 97 %. Začiatkom roka 2010 bola v krajine zriadená nová diecéza Maliana a od roku 2011 má ostrov tiež vlastnú konferenciu biskupov. Práve tieto znamenia sú podľa pápeža pozvaním pre obyvateľov krajiny k vydávaniu svedectva kresťanského života s cieľom zaniesť ho do všetkých vrstiev spoločnosti.

Biskupi Východného Timoru uskutočnili poslednú návštevu Ad limina v októbri 2002, len pár mesiacov potom, ako krajina vyhlásila nezávislosť od Indonézie. Ako Svätý Otec uviedol, počas uplynulých rokov nechýbali ani „bolestivé prekvapenia vzťahujúce sa na národnú diskusiu s Cirkvou v súvislosti s pripomenutím nevyhnutných základov spoločnosti, ktorej záleží na blahu človeka a jeho transcendentnom osude“. Verí, že práve kňazi naďalej plnia funkciu kritického svedomia národa a udržiavajú si náležitú nezávislosť od politickej moci. „Cirkev žiada v spoločnosti iba jednu vec: slobodu ohlasovať evanjelium v jeho celistvosti, a to aj vtedy, keď ide proti prúdu, obraňujúc pritom hodnoty, ktoré dostala, a ktorým musí zostať verná,“ napísal pápež v príhovore biskupom. V tejto súvislosti pripomenul aj slová Druhého vatikánskeho koncilu: „Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov a niet nič naozaj ľudské, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach“ (Gaudium et spes, 1). Aby bolo toto doprevádzanie s milosrdenstvom a trpezlivosťou účinné, vyžaduje si to podľa Svätého Otca aj dôkladnú formáciu kňazov, rehoľníkov a veriacich laikov. Tu sa už dotkol jedného z hlavných problémov, ktorým čelí Cirkev na timorskom ostrove. „Potrební sú kvalifikovaní formátori a profesori teológie, a to najmä za účelom upevnenia dosiahnutých výsledkov na poli evanjelizácie,“ ktorí by podľa pápeža tamojšiu Cirkev obohatili. Pričiniť o to by sa mohli aj veriaci, ktorí sa majú rovnako stať protagonistami. „Vo všetkých pokrstených pôsobí Duch Svätý, ktorý vedie k evanjelizácii,“ pripomína Svätý Otec.

V závere stretnutia sa pápež František dotkol problému s istou obmedzenosťou jazyka, ktorý poukazuje na nutnosť evanjelizovať jednotlivé kultúry s cieľom inkulturácie evanjelia. Objasnil to citáciou Jána Pavla II., že „viera, ktorá sa nestáva kultúrou, nie je vierou plne prijatou, úplne premyslenou, verne žitou“ (List Jána Pavla II. k založeniu Pápežskej rady pre kultúru). Pápež tak hovoril aj o výzvach s cieľom umožniť ľahšie pochopenie Božieho slova a lepšie prijímanie sviatostí. Poukázal tiež na trojaké miesto pôsobenia biskupov, ktorí majú stáť pred ľudom a ukazovať mu cestu, ale tiež uprostred neho a aj za ním, aby zabránili vzdialeniu sa niekoho z ľudu.

V závere stretnutia pápež požiadal biskupov, ako aj obyvateľov Východného Timoru, aby sa za neho modlili a udelil svoje apoštolské požehnanie pre celý národ Timoru.

Pripomeňme, že práve tam dlhé roky pôsobil aj slovenský misionár Spoločnosti Božieho Slova Vincent Lechovič (1922-1995), pochádzajúci z Dolian. V roku 1949 bol v Ríme vysvätený za kňaza. Hneď v nasledujúcom roku 1950 odišiel ako misionár na indonézsky ostrov Flores, kde pôsobil až do roku 1979. Významným spôsobom sa tam podieľal na rozvoji domorodej timorskej literatúry a hudby. –mf, jk–