Mons. Zenari: Sýria potrebuje odvahu skúšať nové možnosti

„Nepredstaviteľná humanitárna katastrofa“ – takto definuje OSN situáciu v Sýrii v predvečer tretieho výročia začiatku krízy, dôsledkom ktorej je podľa najnovších údajov viac ako deväť miliónov vysídlených a tri milióny civilistov stále uväznených v oblastiach, v ktorých vládne násilie. Čo sa týka budúcnosti, prezident Asad zamietol požiadavku konferencie „Ženeva-2“, takže Sýria je zranená a rozdelená, s malou vyhliadkou na možnosť mierového riešenia. Avšak ani zoči-voči tejto realite „nemôžeme stratiť nádej“, hovorí apoštolský nuncius v Damasku Mons. Mario Zenari:

„Práve v týchto dňoch som mimo Damasku videl jar, ktorá nezadržateľne prichádza, mandľové stromy v kvete, a pomyslel som si: Kedy uvidíme tzv. arabskú jar, obnovenú Sýriu, čo je cieľ a túžba všetkých? Žiaľ, ľudia tu už tri roky znášajú mrazivú situáciu, s týmito hroznými štatistikami. Avšak myslím si, že ani pred týmto obrazom by sme nemali strácať dôveru a nádej, čo nám neustále hovorí Svätý Otec a k čomu nás nedávno znovu vyzvali aj katolícki biskupi Sýrie, ktorí sa stretli na plenárnom zasadnutí. Povzbudili veriacich, aby si uchovali dôveru, využívajúc silu modlitby, a aby vydávali svedectvo o solidarite v tejto ťažkej dobe.“

Mnohé veľké organizácie, ktoré pôsobia v Sýrii, okrem poskytovania aktuálnych informácií prosia urgentnú pomoc, žiadajú o prijatie okamžitých opatrení všetkými možnými spôsobmi. Prípadný možný apel Mons. Zenariho na medzinárodnú diplomaciu by znela nasledovne:

„Chcel by som povedať toto: Pracujme všetci na tom, aby sa našiel spôsob na uvoľnenie tejto situácie. Musíme mať odvahu skúšať nové možnosti, ako sa dostať z tohto tunela.“

Ani v otázke náboženského a etnického pluralizmu, ktorý bol v Sýrii príkladný a bohatý Mons. Zenari nestráca nádej a nechce hovoriť o jeho konci:
„Chcem dúfať, že nie je všetko stratené. Táto schopnosť spolunažívania, a to najmä medzi moslimami a kresťanmi bola príkladná. Extrémizmom síce bola veľmi narušená v uplynulých dvoch rokoch, ale dúfam, že môže byť obnovená.“

Na margo sýrskych kresťanov, ktorí najviac pociťovali tú pochmúrnu klímu, vytvorenú v posledných troch rokoch, a ktorí neraz platili veľmi vysokú cenu, apoštolský nuncius v Sýrii povedal:

„Kresťania trpeli rovnako ako všetci sýrski občania. Boli bombardovaní, museli sa sťahovať, sú vnútorne presídlení. Posledný z týchto troch rokov konfliktu bol trochu ťažší pre nich v niektorých lokalitách. Takže, ja by som ich ešte – odvolajúc sa na to posolstvo nádeje, ktoré vydali sýrski biskupi – chcel predsa povzbudiť, aby sa, ako je to len možné, snažili zostať tu, vo svojej vlastnej krajine. Kresťania predstavujú, povedal by som, dvere, okno do sveta, s ich tak univerzálnym cítením. Počul som od moslimských náboženských vodcov, že im bolo ľúto, že došlo k niektorým útokom, že niektoré kresťanské komunity utrpeli, teda odmietli správanie zo strany extrémistov a tiež chcú a túžia, aby tu kresťania zostali.“

Na záver sa Mons. Zenari vyjadruje k obrazom a štatistikám, ktoré predstavujú Sýriu po troch rokoch ako krajinu v troskách, ktorá zápasí o prežitie:

„To sú obrazy, ktoré zarážajú, obrazy a štatistiky, ktoré naozaj spôsobujú bolesť. Myslím si však, že je potrebné vidieť aj reakcie zo strany mnohých ľudí, ktorí túto situáciu neakceptujú a hovoria: «Dosť» tejto atmosfére násilia. Dúfam, že táto mlčiaca väčšina, ktorá v tejto chvíli nemá šancu vyjadriť sa na všetkých spoločensko-politických úrovniach, sa bude prejavovať čoraz viac.“ -jk-