Pápež František: Rehole majú svedčiť o nezištnosti a „logike daru“

Vatikán 8. marca – Rehoľné inštitúty majú spravovať svoj majetok tak, aby nezištne slúžili chudobným a trpiacim. Na túto skutočnosť pápež František upozornil v posolstve účastníkom dvojdňového medzinárodného sympózia, ktoré sa dnes začalo na inštitúte Antoniánum v Ríme na tému „Správa cirkevných majetkov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života v službe ľudskosti a poslaniu v Cirkvi“. Poukazuje na to, že mnohé pokroky súčasnej doby aj napriek snahám znížiť chudobu často prispievajú k budovaniu ekonomiky vylučovania a k nerovnosti. Spravovanie cirkevných majetkov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života by preto podľa pápeža malo byť príkladom pre celý svet. Svätý Otec v posolstve uvádza:

„Inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života môžu a majú zohrávať priekopnícku a aktívnu úlohu vo vydávaní svedectva o tom, že princípy nezištnosti a logiky daru majú svoje miesto v hospodárskej činnosti. Zakladateľská charizma každého inštitútu je plne zapísaná práve v tejto «logike»: ako zasvätené osoby prispievate k ekonomickému, sociálnemu a politickému rozvoju tým, že ste bytostne darom. Vernosť zakladateľskej charizme a následnému duchovnému dedičstvu spolu so špecifickým zameraním každého inštitútu zostávajú prvým kritériom pri hodnotení spravovania, riadenia a robenia rozhodnutí v inštitútoch, a to na každej úrovni: «Povaha charizmy usmerňuje vynakladanie síl, posilňuje vernosť a nasmerúva apoštolskú prácu všetkých k jednotnému poslaniu» (Posynodálna apoštolská exhortácia Jána Pavla II. Vita consecrata).“

V posolstve pápež František zároveň pripomína, že popri obozretnom a transparentnom spravovaní cirkevných majetkov je potrebné prepájať charizmaticko-duchovnú dimenziu s ekonomicko-akčnou, ktorá netoleruje plytvanie a je pozorná k riadnemu využívaniu zdrojov. „Inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života boli vždy prorockým hlasom a živým svedectvom o novosti Kristovej blahozvesti, o pripodobnení sa tomu, ktorý sa stal chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil. Táto milujúca chudoba spočíva v solidárnosti, delení sa a dobročinnej láske, a prejavuje sa v striedmosti, túžbe po spravodlivosti a radostnom zameraní na to, čo je podstatné, aby sme sa tak chránili pred materiálnymi bôžikmi zatemňujúcimi pravý zmysel života,“ uvádza pápež František. Pripomína, že svet a Cirkev nepotrebuje „chudobu teoretickú“, ale takú, ktorej sa „učíme dotýkajúc sa tela chudobného Krista v ponížených, chudobných, chorých či v deťoch“. V závere posolstva Svätý Otec povzbudzuje všetky rehole a inštitúty, aby boli aj v súčasnosti pre Cirkev a pre svet príkladom „v pozornosti voči všetkým chudobným a voči každej biede, materiálnej, morálnej i duchovnej, prekonávajúc tak každý egoizmus logikou evanjelia, ktorá učí dôverovať v Božiu prozreteľnosť“. –mf, jb–