Pápež František: Rehole majú svedčiť o nezištnosti a „logike daru“
Vatikán 8. marca – Rehoľné inštitúty majú spravovať svoj majetok tak, aby nezištne
slúžili chudobným a trpiacim. Na túto skutočnosť pápež František upozornil v posolstve
účastníkom dvojdňového medzinárodného sympózia, ktoré sa dnes začalo na inštitúte
Antoniánum v Ríme na tému „Správa cirkevných majetkov inštitútov zasväteného života
a spoločností apoštolského života v službe ľudskosti a poslaniu v Cirkvi“.
Poukazuje na to, že mnohé pokroky súčasnej doby aj napriek snahám znížiť chudobu často
prispievajú k budovaniu ekonomiky vylučovania a k nerovnosti. Spravovanie cirkevných
majetkov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života by preto
podľa pápeža malo byť príkladom pre celý svet. Svätý Otec v posolstve uvádza:
„Inštitúty
zasväteného života a spoločnosti apoštolského života môžu a majú zohrávať
priekopnícku a aktívnu úlohu vo vydávaní svedectva o tom, že princípy nezištnosti
a logiky daru majú svoje miesto v hospodárskej činnosti. Zakladateľská
charizma každého inštitútu je plne zapísaná práve v tejto «logike»: ako zasvätené
osoby prispievate k ekonomickému, sociálnemu a politickému rozvoju tým, že ste bytostne
darom. Vernosť zakladateľskej charizme a následnému duchovnému dedičstvu spolu
so špecifickým zameraním každého inštitútu zostávajú prvým kritériom pri hodnotení
spravovania, riadenia a robenia rozhodnutí v inštitútoch, a to na každej úrovni: «Povaha
charizmy usmerňuje vynakladanie síl, posilňuje vernosť a nasmerúva apoštolskú
prácu všetkých k jednotnému poslaniu» (Posynodálna apoštolská exhortácia Jána
Pavla II. Vita consecrata).“
V posolstve pápež František zároveň
pripomína, že popri obozretnom a transparentnom spravovaní cirkevných majetkov je
potrebné prepájať charizmaticko-duchovnú dimenziu s ekonomicko-akčnou, ktorá netoleruje
plytvanie a je pozorná k riadnemu využívaniu zdrojov. „Inštitúty zasväteného života
a spoločnosti apoštolského života boli vždy prorockým hlasom a živým svedectvom
o novosti Kristovej blahozvesti, o pripodobnení sa tomu, ktorý sa stal chudobným,
aby nás svojou chudobou obohatil. Táto milujúca chudoba spočíva v solidárnosti,
delení sa a dobročinnej láske, a prejavuje sa v striedmosti, túžbe po spravodlivosti
a radostnom zameraní na to, čo je podstatné, aby sme sa tak chránili
predmateriálnymi bôžikmi zatemňujúcimi pravý zmysel života,“
uvádza pápež František. Pripomína, že svet a Cirkev nepotrebuje „chudobu teoretickú“,
ale takú, ktorej sa „učíme dotýkajúc sa tela chudobného Krista v ponížených,
chudobných, chorých či v deťoch“. V závere posolstva Svätý Otec povzbudzuje
všetky rehole a inštitúty, aby boli aj v súčasnosti pre Cirkev a pre svet príkladom
„v pozornosti voči všetkým chudobným a voči každej biede, materiálnej,
morálnej i duchovnej, prekonávajúc tak každý egoizmus logikou evanjelia, ktorá
učí dôverovať v Božiu prozreteľnosť“. –mf, jb–