Pápež v piatkovej homílii: „Hanbím sa za telo môjho brata?“

Vatikán 7. marca – „Hanbím sa za telo môjho brata, mojej sestry?“ To je jedna z otázok, ktoré vyslovil pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Zdôraznil, že život viery je úzko spojený so skutkami lásky voči chudobným, bez ktorej by to, čo človek vyznáva, bolo len pokrytectvom.

Kresťanstvo nie je bezduchou regulou, príručkou formálnych predpisov pre ľudí, ktorí nosia peknú tvár pokrytectva, aby zakryli prázdnotu ich srdca. Kresťanstvo je samým „telom Krista“, ktorý sa bez ostychu skláňa k tým, čo trpia. Na vysvetlenie tohto zásadného rozdielu Svätý Otec použil dialóg z dnešného evanjelia (Mt 9, 14-15), v ktorom Jánovi učeníci kritizujú Ježišových učeníkov, že sa nepostia, na rozdiel od nich a farizejov, ktorí dodržiavajú mnohé pôsty. V skutočnosti však, ako poznamenal pápež, učitelia Zákona si zamenili dodržiavanie prikázaní za formalitu a náboženský život za etiku, pričom zabudli na korene, teda na dejiny spásy, vyvolenie, zmluvu.
„Prijať od Pána otcovskú lásku, prijať od Pána identitu národa, a potom ju premeniť na etiku, to je odmietnutie daru lásky. Tento pokrytecký ľud! Sú to dobrí ľudia, robia všetko, čo sa má robiť, pôsobia dobrým dojmom! Sú to etici, ale etici bez dobroty, pretože sa im stratil zmysel príslušnosti k národu! Spása, ktorú Pán dáva uprostred národa, cez príslušnosť k národu.“

Napriek tomu už prorok Izaiáš – v úryvku prvého čítania (Iz 58,1-9b) – jasne napísal, čo je pôst v súlade s Božou víziou: „rozviazať nespravodlivé putá“, „uvoľniť povrazy otroctva”, ale tiež „lámať hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaviesť do svojho domu“ a zaodiať nahého.

„Toto je pôst, aký chce Pán! Pôst, ktorý je ustarostený o život svojho brata, ktorý sa nehanbí – ako hovorí sám Izaiáš – volať ho svojím bratom. Naša dokonalosť, naša svätosť sa rozvíja spolu s naším ľudom, do ktorého sme vyvolení a včlenení. Náš najväčší skutok svätosti je práve v tele nášho brata a v tele Ježiša Krista. Náš dnešný skutok svätosti tu na oltári, to nie je pokrytecký pôst, spočíva v tom, že sa nehanbíme za telo Krista, ktorý tu dnes prichádza! Je to tajomstvo Kristovho tela a krvi. Znamená deliť sa o svoj chlieb s hladným, liečiť chorých, starých, tých, ktorí nám nemôžu nič dať na oplátku. Toto znamená nehanbiť sa za telo brata!“

Z tohto vyplýva, že najťažším pôstom je „pôst dobroty“ – hovorí pápež František. Je to pôst, ktorého je schopný Dobrý samaritán, ktorý sa zohne k zranenému, nie ten kňaz, ktorý pozerá na nešťastníka, ale pokračuje v ceste, snáď zo strachu, aby sa nenakazil. Toto je výzva, s ktorou sa Cirkev na nás dnes obracia: Hanbím sa za telo môjho brata, mojej sestry?

„Keď dávam almužnu, hádžem mincu do ruky bez dotyku? A keď sa jej náhodou dotknem, hneď sa odťahujem? Keď dávam almužnu, pozriem sa do očí svojho brata, svojej sestry? Keď viem, že istý človek je chorý, idem ho navštíviť? Pozdravím ho s nežnosťou? Je tu jeden znak, ktorý nám azda napomôže, keď si dáme otázku: viem pohladiť chorých, starších ľudí, deti, alebo som stratil zmysel pre pohladenie? Tí pokrytci nevedeli pohladiť! Zabudli to. Nehanbime sa za telo nášho brata, je to naše telo! Podľa toho, ako zaobchádzame s týmto bratom, s touto sestrou, tak budeme súdení.“ -jk-