Príhovor na Anjel Pána: „Božia prozreteľnosť vedie cez našu službu druhým“

V nedeľu 2. marca 2014 (8. nedeľa obdobia cez rok) Svätý Otec František ako zvyčajne na poludnie pozdravil veriacich, ktorí naplnili Námestie sv. Petra. Pred tým, ako sa s nimi pomodlil Anjel Pána a udelil im požehnanie, predniesol nasledujúci príhovor:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V centre liturgie dnešnej nedele nachádzame jednu z najpovzbudivejších právd: Božiu prozreteľnosť. Prorok Izaiáš ju prezentuje obrazom materinskej lásky plnej nehy, a hovorí takto: «Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba» (Iz 49,15). Aké nádherné! Boh na nás nezabúda, na žiadneho z nás. Každého z nás, s naším menom a priezviskom, miluje a nezabúda na nás. Aká krásna myšlienka... Toto pozvanie k dôvere v Boha má paralelu v úryvku z Evanjelia sv. Matúša: «Pozrite sa na nebeské vtáky», hovorí Ježiš: «nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. ... Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.» (Mt 6,26.28-29).

Keď však pomyslíme na to množstvo ľudí, ktorí žijú v ťažkých podmienkach alebo priamo v biede, ktorá uráža ich ľudskú dôstojnosť, tieto Ježišove slová sa nám môžu zdať abstraktné, ak nie iluzórne. No v skutočnosti sú viac než aktuálne! Pripomínajú nám, že nemožno slúžiť dvom pánom: Bohu aj bohatstvu. Pokiaľ sa každý bude snažiť hromadiť len pre seba, nenastane nikdy spravodlivosť. Toto potrebujeme poriadne počuť: Pokiaľ sa každý bude snažiť hromadiť len pre seba, nenastane nikdy spravodlivosť. Ale ak naopak, s dôverou v Božiu prozreteľnosť spoločne hľadáme jeho Kráľovstvo, potom nikomu nebude chýbať to, čo je nevyhnutné pre dôstojný život.

Srdce opantané bažením po majetku je zaplnené touto baživosťou, avšak prázdne, bez Boha. Z tohto dôvodu Ježiš viackrát napomenul bohatých, pretože sú vo veľkom riziku zakladať svoju istotu na statkoch tohto sveta, avšak istota, definitívne istota je v Bohu. V srdci ovládanom majetkom už nezostáva veľa miesta pre vieru. Všetko tam zaberá bohatstvo, niet tam priestoru pre vieru. Ak však ponecháme Bohu miesto, ktorý mu patrí, t. j. prvé miesto, potom nás jeho láska privádza aj k tomu, že sa s bohatstvami delíme, dávame ich do služby projektov solidarity a rozvoja, ako to dokazujú toľké príklady v dejinách Cirkvi i v súčasnosti.

Takto Božia prozreteľnosť vedie cez našu službu druhým, cez naše delenie sa s druhými. Ak každý z nás nehromadí bohatstvá iba pre seba, ale ich dáva do služby druhým, v takomto prípade sa Božia prozreteľnosť zviditeľňuje ako gesto solidárnosti. Ak však niekto zhŕňa iba pre seba, ako to s ním dopadne, keď si ho Boh povolá? Nebude si môcť bohatstvá zobrať so sebou, pretože, to sa vie, že rubáš nemá vrecká! Je lepšie podeliť sa, pretože do neba si prinášame iba to, s čím sme sa podelili s druhými.

Cesta, ktorú ukazuje Ježiš, môže vyzerať málo realistická vzhľadom na rozšírenú mentalitu a na problémy hospodárskej krízy, no ak sa nad ňou dobre zamyslíme, privádza nás k správnemu hodnotovému rebríčku. Ježiš hovorí: «Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?» (Mt 6,25). Aby sme konali v tom smere, aby nikomu nechýbal chlieb, voda, odev, dom, práca, zdravie, je potrebné, aby sme sa všetci považovali za deti Otca, ktorý je na nebesiach, a teda vzájomne za bratov, a aby sme sa dôsledne podľa toho aj správali. Toto som pripomenul v Posolstve pokoja 1. januára: cestou k pokoju je bratstvo. To znamená kráčať spolu a deliť sa s vecami navzájom.

Vo svetle Božieho slova dnešnej nedele vzývajme Pannu Máriu ako Matku Božej prozreteľnosti. Jej zverme našu existenciu, životnú cestu Cirkvi a
ľudstva. Osobitne vzývajme jej príhovor, aby sme sa všetci usilovali žiť jednoduchým a striedmym štýlom, s pohľadom pozorným na potreby bratov, ktorí sú vo väčšej núdzi.

(Preklad: Jozef Bartkovjak SJ)