Posolstvo Svätého Otca Františka k 29. svetovému dňu mládeže 2014
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3)
Milí mladí,
v pamäti mi ostali spomienky na mimoriadne stretnutie, ktoré sme
zažili v Riu de Janeiro počas 28. svetových dní mládeže: aký veľký sviatok viery a
bratstva! Skvelí Brazílčania nás prijali s otvoreným náručím, aké má socha Krista
Vykupiteľa, ktorá z vrchu Corcovado dominuje nádhernej scenérii pláže Copacabana.
Práve tu, na brehu mora, Ježiš znovu zopakoval svoje pozvanie, aby sa každý z nás
stal jeho učeníkom a misionárom, aby v ňom objavil najcennejší poklad svojho života
a podelil sa oň s ostatnými, blízkymi i vzdialenými, až po tie najvzdialenejšie geografické
i existenciálne hranice našej doby. Nasledujúca etapa medzinárodnej púte mladých
sa uskutoční v roku 2016 v Krakove. Chcel by som vytýčiť našu cestu počas nasledujúcich
troch rokov prípravy tým, že sa spolu s vami budem zamýšľať nad evanjeliovými blahoslavenstvami,
ktoré sú uvedené v Evanjeliu podľa Matúša (5, 1 – 12). Tento rok začneme meditáciou
o prvom z nich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt
5, 3); na rok 2015 navrhujem: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt
5, 8); a konečne v roku 2016 témou bude: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu
milosrdenstvo“ (Mt 5, 7).
1. Revolučná sila blahoslavenstiev
Vždy
je pre nás dobré čítať a meditovať o blahoslavenstvách! Ježiš ich vyhlásil vo svojej
prvej veľkej kázni na brehu Galilejského jazera. Bolo tam veľa ľudí a on vystúpil
na vrch, aby učil svojich učeníkov, preto sa táto kázeň nazýva „reč na vrchu“. V Biblii
sa vrch považuje za miesto, kde sa zjavuje Boh, a Ježiš, ktorý káže na vrchu, sa tak
ukazuje ako božský učiteľ, ako nový Mojžiš. A o čom hovorí? Ježiš ohlasuje cestu života;
cestu, ktorou sám prechádza, vlastne ktorou sám je, a predkladá ju ako cestu pravého
šťastia. V celom svojom živote, od narodenia v betlehemskej jaskyni až po smrť na
kríži a vzkriesenie, Ježiš stelesňoval blahoslavenstvá. Všetky prisľúbenia o Božom
kráľovstve sa v ňom naplnili. Pri ohlasovaní blahoslavenstiev nás Ježiš vyzýva,
aby sme ho nasledovali a aby sme s ním kráčali po ceste lásky, ktorá jediná vedie
k večnému životu. Nie je to jednoduchá cesta, ale Pán nás uisťuje, že nám dá svoju
milosť a nikdy nás nenechá samotných. V našom živote sa stretáme s výzvou chudoby,
trápenia, poníženia, s bojom za spravodlivosť, námahou každodenného obrátenia, so
zápasom o uskutočňovanie povolania na svätosť, s prenasledovaním a mnohými ďalšími
výzvami. No ak otvoríme dvere Ježišovi; ak mu dovolíme, aby bol prítomný v našich
dejinách; ak sa s ním podelíme o radosti i bolesti, zakúsime pokoj a radosť, ktoré
nám môže dať iba Boh, nekonečná Láska. Ježišove blahoslavenstvá prinášajú revolučnú
novosť, model šťastia, ktorý protirečí tomu, čo nám zvyčajne predkladajú médiá a čo
nám sprostredkuje prevládajúca mienka. Pre svetské myslenie je pohoršením, že Boh
prišiel a stal sa jedným z nás; že zomrel na kríži. V logike tohto sveta sú tí, ktorých
Ježiš vyhlasuje za blahoslavených, považovaní za „stratených“ a slabých. Naopak, vyzdvihuje
sa úspech za každú cenu, blahobyt, arogancia moci, sebapresadzovanie na úkor druhých. Drahí
mladí, Ježiš nás vyzýva, aby sme odpovedali na túto jeho životnú ponuku; aby sme sa
rozhodli, akou cestou pôjdeme k dosiahnutiu pravej radosti. Ide o veľkú výzvu viery.
Ježiš nemal strach opýtať sa svojich učeníkov, či ho chcú skutočne nasledovať, alebo
či chcú odísť (porov. Jn 6, 67). A Šimon, nazývaný Peter, mal odvahu odpovedať mu:
„Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68). Ak viete aj
vy povedať Ježišovi „áno“, váš mladý život sa naplní zmyslom a stane sa plodným.
2.
Odvaha byť šťastný
Čo však znamená byť „blahoslavený“ (gr. makarioi)? Blahoslavený
znamená šťastný. Povedzte mi: túžite byť opravdivo šťastní? V čase, keď nás priťahuje
toľko zdanlivých podôb šťastia, hrozí, že sa uspokojíme s málom; že budeme mať málo
ambicióznu predstavu o živote. Usilujte sa o veľké veci! Rozšírte si svoje srdcia!
Ako povedal blahoslavený Piergiorgio Frassati: „Život bez viery, bez dedičstva, ktoré
treba brániť, bez neustáleho zápasu o pravdu, nie je život, ale živorenie. Nesmieme
nikdy živoriť; musíme žiť“ (List I. Boninimu, 27. februára 1925). V deň blahorečenia
Piergiogia Frassatiho, 20. mája 1990, Ján Pavol II. ho nazval „mužom blahoslavenstiev“
(homília počas svätej omše: AAS 82 [1990], 1518). Ak dovolíte, aby vo vašom srdci
skutočne vytryskli tie najhlbšie túžby, uvedomíte si, že vo vás je nevyčerpateľná
túžba po šťastí a tá vám umožňuje odhaliť a odmietnuť mnohé „lacné“ ponuky, ktoré
sú okolo vás. Ak hľadáme úspech, potešenie, egoistické vlastnenie a z nich si urobíme
modly, aj vtedy môžeme okúsiť okamihy opojenia a falošného pocitu oslobodenia, no
nakoniec sa staneme otrokmi, nikdy nebudeme spokojní a budeme chcieť čoraz viac. Je
veľmi smutné vidieť mladých ľudí „nasýtených“, no pritom slabých. Svätý Ján sa
obracia na mladých slovami: „Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého“
(1 Jn 2, 14). Mladí ľudia, ktorí si zvolia Krista, sú silní, živia sa jeho slovom
a „nekŕmia“ sa inými vecami. Majte odvahu ísť proti prúdu! Majte odvahu byť opravdivo
šťastní! Povedzte „nie“ dočasnej a povrchnej kultúre; kultúre vyraďovania, ktorá vás
nenaučí prijímať zodpovednosť a čeliť veľkým výzvam života!
3. Blahoslavení
chudobní v duchu...
Prvé blahoslavenstvo, ktoré je témou nastávajúceho
Svetového dňa mladých, vyhlasuje za šťastných tých, ktorí sú chudobní v duchu, lebo
im patrí nebeské kráľovstvo. V čase, keď toľko ľudí trpí v dôsledku ekonomickej krízy,
môže sa zdať nevhodné spájať chudobu so šťastím. V akom zmysle chudobu môžeme chápať
ako požehnanie? Predovšetkým sa usilujme pochopiť, čo znamená „chudobní v duchu“.
Keď sa Boží Syn stal človekom, zvolil si cestu chudoby, zriekania. Ako hovorí svätý
Pavol v Liste Filipanom: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť
sluhu, stal sa podobný ľuďom“ (2, 5 – 7). Ježiš je Boh, ktorý sa zriekol svojej slávy.
Tu vidíme, že Boh si zvolil chudobu: bol bohatý, no stal sa chudobným, aby nás svojou
chudobou obohatil (porov. 2 Kor 8, 9). Je to tajomstvo, ktoré kontemplujeme vo vianočných
betlehemoch, kde vidíme Božieho Syna v jasliach; a potom na kríži, kde toto zrieknutie
sa seba samého dosahuje svoj vrchol. Grécke prídavné meno ptochós (chudobný) nemá
iba význam materiálneho nedostatku, ale znamená aj „žobrajúci“. Spája sa to so židovským
pojmom anawim, „chudobní Jahveho“, čo poukazuje na pokoru, vedomie vlastných obmedzení,
vlastného stavu existenciálnej biedy. Anawim dôverujú Pánovi, vedia, že od neho závisia. Ježiš
sa vo svojom vtelení ukazuje ako žobrák, ako správne postrehla svätá Terézia od Dieťaťa
Ježiša, ako núdzny, ktorý hľadá lásku. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o človeku
ako o „žobrákovi pred Bohom“ (2559) a hovorí tiež, že modlitba je „stretnutím Božieho
smädu s naším smädom“ (2560). Svätý František z Assisi veľmi dobre chápal tajomstvo
blahoslavenstva týkajúceho sa chudobných v duchu. Vskutku, keď k nemu Ježiš prehovoril
skrze malomocného a ukrižovaného, pochopil Božiu veľkosť a vlastnú malosť. Tento assiský
chudáčik trávil hodiny v modlitbe tým, že sa pýtal Pána: „Kto si ty? A kto som ja?“
Zriekol sa svojho zámožného a ľahkomyseľného života, aby sa oženil s „pani Chudobou“,
aby nasledoval Ježiša a doslovne zachovával evanjelium. V živote Františka bolo nasledovanie
chudobného Krista neoddeliteľne spojené s láskou k chudobným, akoby to boli dve strany
tej istej mince.
Mohli by ste sa ma spýtať: ako konkrétne môžeme uskutočniť
to, aby sa chudoba v duchu stala štýlom života, aby sa konkrétne odrazila v našom
živote? Odpoviem vám v troch bodoch.
V prvom rade sa treba usilovať, aby sme
boli slobodní voči veciam. Pán nás pozýva na taký štýl života, ktorý sa vyznačuje
striedmosťou a ktorý nie je poplatný konzumnej kultúre. Ide o to, aby sme hľadali
podstatu, učili sa zriekať mnohých povrchných a neužitočných vecí, ktoré nás dusia.
Osloboďme sa od túžby po majetku, od zbožňovania a utrácania peňazí. Dajme na prvé
miesto Ježiša! On nás môže oslobodiť od modloslužobníctva, ktoré nás robí otrokmi.
Dôverujte Bohu, milí mladí! On nás pozná, miluje nás a nikdy na nás nezabúda. Tak
ako sa stará o poľné ľalie (porov. Mt 6, 28), ani voči nám nedopustí, aby nám niečo
chýbalo. Aj na prekonanie ekonomickej krízy musíme byť ochotní zmeniť štýl života
a vyhýbať sa mnohému plytvaniu. Tak ako je nevyhnutná odvaha na šťastie, je potrebná
aj odvaha na skromnosť. Po druhé, všetci potrebujeme obrátenie, pokiaľ ide o chudobných,
aby sme uskutočňovali toto blahoslavenstvo. Musíme sa o nich starať, byť citliví na
ich duchovné i materiálne potreby. Vám mladým zvlášť kladiem na srdce úlohu, aby sa
centrom ľudskej kultúry stala solidarita. Zoči-voči starým i novým formám chudoby
– nezamestnanosti, emigrácii, mnohým závislostiam rôzneho druhu – máme povinnosť byť
bdelí, informovať sa a premáhať pokušenie ostať ľahostajní. Majme na pamäti aj tých,
ktorí sa necítia milovaní, nemajú žiadnu nádej do budúcnosti, vzdávajú sa aktívneho
prístupu k životu, lebo sú skľúčení, sklamaní, zastrašení. Musíme sa naučiť byť chudobným
nablízku. Nemajme len ústa plné pekných slov o chudobných! Stretajme sa s nimi, pozerajme
sa im do očí, počúvajme ich! Chudobní sú pre nás konkrétnou príležitosťou stretnúť
sa so samotným Kristom, dotknúť sa jeho trpiaceho tela. No chudobní – a toto je
tretí bod – nie sú iba tými, ktorým môžeme niečo dať. Aj oni nám majú čo ponúknuť,
majú nás čo naučiť. Máme sa veľa čo učiť z múdrosti chudobných! Spomeňme len svätca
osemnásteho storočia blahoslaveného Giuseppa Labreho, ktorý spával na rímskych uliciach
a žil z milodarov, no stal sa duchovným radcom mnohých ľudí, medzi ktorými boli aj
vznešené osoby a preláti. V istom zmysle chudobní sú pre nás učiteľmi. Učia nás, že
hodnota človeka sa neodvíja od toho, čo vlastní, koľko má na účte v banke. Chudobný
človek, ktorý nemá žiadne materiálne dobrá, stále má svoju dôstojnosť. Chudobní nás
môžu mnoho naučiť aj o pokore a dôvere v Boha. V podobenstve o farizejovi a mýtnikovi
(Lk 18, 9 – 14) Ježiš nám dáva za vzor mýtnika, pretože je pokorný a považuje sa za
hriešnika. Aj vdova, ktorá hodí dve drobné mince do chrámovej pokladnice, je príkladom
veľkodušnosti tých, ktorí, hoci majú len málo alebo nič, predsa dávajú všetko (Lk
21, 1 – 4).
4. … lebo ich je nebeské kráľovstvo
Ústrednou témou
Ježišovho evanjelia je Božie kráľovstvo. Ježiš stelesňuje Božie kráľovstvo; je Emanuelom,
Bohom-s-nami. A miestom, kde Božie kráľovstvo, Božie panstvo prebýva a rozvíja sa,
je ľudské srdce. Božie kráľovstvo je zároveň darom i prísľubom. V Ježišovi nám už
bolo darované, no k svojmu plnému uskutočneniu ešte musí dospieť. Preto sa denne modlíme
k Otcovi: „Príď kráľovstvo tvoje.“ Existuje úzky vzťah medzi chudobou a hlásaním
evanjelia, medzi témou minuloročného Svetového dňa mládeže – „Choďte teda, učte všetky
národy!“ (Mt 28, 19) – a tohoročnou témou: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich
je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3). Pán chce chudobnú Cirkev, ktorá hlása evanjelium
chudobným. Keď Ježiš vysielal Dvanástich, povedal im: „Neberte si do opaskov ani zlato,
ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje šiat, ani obuv,
ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm“ (Mt 10, 9 – 10). Evanjeliová chudoba
je základnou podmienkou šírenia Božieho kráľovstva. Najkrajšia a najspontánnejšia
radosť, ktorú som v živote videl, bola radosť chudobných, ktorí mali len málo toho,
k čomu by mohli byť pripútaní. Evanjelizácia sa v našich časoch uskutoční, len ak
dokáže nakaziť radosťou.
Ako sme videli, blahoslavenstvo týkajúce sa chudobných
v duchu je pre nás orientáciou vo vzťahu k Bohu, k materiálnym dobrám i k chudobným.
Zoči-voči Ježišovi, jeho príkladu a jeho slovám si uvedomujeme, ako veľmi potrebujeme
obrátenie a ako sa musíme snažiť, aby postoj byť viac prevládol nad naším postojom
mať viac! Hlboký význam blahoslavenstiev nám môžu pomôcť pochopiť svätci. Blahorečenie
Jána Pavla II. na Druhú veľkonočnú nedeľu je v tomto zmysle udalosťou, ktorá napĺňa
naše srdcia radosťou. On bude veľkým patrónom svetových dní mládeže, ktorých bol iniciátorom
a duchovným motorom. A v spoločenstve svätých bude pre vás všetkých naďalej otcom
a priateľom. Na tohoročný apríl pripadne aj tridsiate výročie zverenia kríža Jubilejného
roka vykúpenia mladým. Práve týmto symbolickým aktom Ján Pavol II. začal veľké mládežnícke
putovanie, ktoré odvtedy pokračuje a brázdi päť kontinentov. Mnohí si pripomínajú
slová, ktoré na Veľkonočnú nedeľu 1984 sprevádzali toto pápežovo gesto: „Najdrahší
mladí, na konci svätého roka vám zverujem samotný znak tohto jubilejného roka: Kristov
kríž! Vezmite ho do sveta ako znak lásky Pána Ježiša k ľudstvu; ohlasujte všetkým,
že iba v Kristovi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, je spása a vykúpenie!“
Drahí
mladí, Magnifikat, chválospev Márie, ktorá bola chudobná v duchu, je aj chválospevom
tých, ktorí žijú blahoslavenstvá. Evanjeliová radosť vyviera v srdci chudobného, ktoré
vie jasať a žasnúť nad Božími dielami, podobne ako srdce Panny, ktorú všetky pokolenia
nazývajú „blahoslavená“ (porov. Lk 1, 48). Ona, Matka chudobných a Hviezda novej evanjelizácie,
nech nám pomôže žiť podľa evanjelia, uskutočňovať blahoslavenstvá v našom živote a
mať odvahu vždy byť šťastní.
Vo Vatikáne 21. januára 2014, na spomienku
svätej Agnesy, panny a mučenice