Vatikán 25. februára - Vyhladované deti v utečeneckých táboroch na jednej strane a
na druhej výrobcovia zbraní organizujúci pompézne večierky v salónoch. Toto je silný
obraz, ktorý dnes pápež František ponúkol v homílii počas svätej omše v Dome sv. Marty.
Jej celý obsah bol výzvou z hĺbky srdca k pokoju a proti akejkoľvek vojne, ako vo
svete, tak aj v rodinách. Svätý Otec pripomenul, že pokoj nemôže byť iba „slovom“
a vyzval všetkých kresťanov, aby si na škandál vojny nenavykli.
Odkiaľ pochádzajú
boje a rozbroje medzi vami? Slovami Jakubovho listu z prvého čítania (Jak 4,1-10)
sa pápež František inšpiroval k tomu, aby rázne odsúdil každú vojnu. Komentujúc hádanie
sa Ježišových učeníkov o tom, kto je z nich väčší, poukázal na to, že „keďsa srdcia vzďaľujú, rodí sa vojna“. „V novinách každý deň nachádzame správy
o vojnách: na tomto mieste sa rozdelili na dva tábory, výsledok: päť mŕtvych,
na inom mieste ďalšie obete,“ s trpkosťou konštatoval Svätý Otec.
„Mŕtvi
sa zdajú byť súčasťou istého dennodenného účtovníctva. Sme už zvyknutí
čítať tieto veci! A ak by sme mali dostatok trpezlivosti na spísanie zoznamu
všetkých vojen, ktoré sú v tejto chvíli vo svete, určite by sme popísali niekoľko
hárkov. Zdá sa, že duch vojny nad nami získal moc. Organizujú sa udalosti
na pripomenutie si stého výročia Svetovej vojny, toľkých miliónov obetí.
A všetci tým boli pohoršení! Ale dnes je tomu rovnako! Namiesto jednej
veľkej vojny, sú všade malé vojny, rozdelené národy... Pre udržanie vlastných
záujmov sa medzi sebou vraždia, zabíjajú.“
„Odkiaľ sú medzi nami
boje a rozbroje?“ kladie otázku pápež a následne na ňu odpovedá: „Vojny, nenávisť,
nepriateľstvo sa nekupujú na trhu, ale sú tu, v našom srdci.“ V homílii
si ďalej spomína na chvíľu, keď sa ako deti na katechizme učili o príbehu Kaina a
Ábela a všetci tým boli pohoršení, nemohli prijať, že by niekto zabil svojho brata.
„Dnes samedzi sebou zabíjajú milióny bratov, no my sme si na to zvykli“.
Prvá svetová vojna „nás pohoršuje, no táto veľká vojna, ktorá je tak trochu
všade, tak trochu skrytá, nás nešokuje! A mnohí umierajú pre kúsok zeme, kvôli
ctižiadostivosti, nenávisti, kvôli rasovej žiarlivosti“. Ako pápež František dodáva,
„žiadostivosť nás vedie k vojne, k duchu tohto sveta.“
„Keď
máme pred sebou konflikt, zvyčajne sa nachádzame v kurióznej situácii,
či ho ísť riešiť bojom, jazykom vojny; a jazyk pokoja tak nemá prvé miesto.
A následky? Pomyslite na vyhladované deti v utečeneckých táboroch. Stačí
pomyslieť iba na to: toto je výsledok vojny! A ak chcete, pomyslite na
veľké salóny, na oslavy, ktoré organizujú tí, čo majú v rukách
zbrojný priemysel, čo vyrábajú zbrane, tie zbrane, ktoré končia
na tomto mieste. Choré, vyhladované dieťa v utečeneckom tábore a veľkolepé oslavy,
ten pekný život, aký vedú tí, ktorí produkujú zbrane.“
„Čo sa
deje v našom srdci?,“ opakovane sa pýta Svätý Otec. Apoštol Jakub nám dáva jednoduchú
radu: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám.“ Pápež varuje, že „tento
duch vojny, ktorý nás vzďaľuje od Boha, nie je od nás až tak ďaleko,
je aj v našich domovoch“:
„Koľko je len rozbitých rodín, pretože
otec či mama nie sú schopní nájsť cestu pokoja a uprednostňujú vojnu, vytváranie
sporov... Vojna ničí! «Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje?
Či nie odtiaľ z vašich žiadostivostí?» Zo srdca! Navrhujem vám dnes, aby ste sa modlili
za pokoj, za pokoj, z ktorý sa zdanlivo stal iba slovom a ničím
viac. Aby bolo toto slovo schopné konať, nasledujme radu apoštola Jakuba: «Precíťte
svoju úbohosť!»“
Pápež František tu hovorí o úbohosti, z ktorej
pramenia vojny: „Vojny v rodinách, vojny v štvrtiach, vojny všade.“ Následne
sa pýta: „Kto z nás by neplakal, keď číta noviny, keď v televízii vidí tieto obrazy?
Toľko mŕtvych.“ Opäť tak pripomína slová apoštola Jakuba, keď hovorí: „Váš
smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ“. Toto je podľa pápeža presne
to, „čo musí dnes, 25. februára, urobiť kresťan zoči-voči vojnám,
všade: Plakať, žialiť, uponížiť sa... Nech nám to Pán dá pochopiť
a nech nás uchráni od toho, že by sme si privykli na vojnové správy“. –mf–
Obr.: Dieťa, ktoré zomrelo na následky podvýživy 11. januára 2014 v utečeneckom
tábore Yarmouk v oblasti Damasku