Homília Svätého Otca: Ježiša spoznávame nasledovaním, nestačí poznať katechizmus

Vatikán 20. februára - Ježiša spoznávame skôr tým, že ho nasledujeme, než štúdiom - povedal Svätý Otec František v homílii pri omši, ktorú slávil dnes ráno v Dome sv. Marty. Každý deň, vysvetlil, sa nás Kristus pýta, kým je pre nás, ale odpovedať môžeme len tým, že žijeme ako jeho učeníci. To, čo kresťanovi umožňuje rozpoznať, kým je v skutočnosti pre neho Ježiš, je skôr život učeníka, než život bádateľa. Ide o putovanie v stopách učiteľa, kde sa môžu krížiť jasné svedectvá a tiež zrady, pády a nové vykročenia, no nie je to prístup čisto intelektuálny. Svätý Otec to vysvetlil na príklade sv. Petra, ktorého dnešné evanjelium (Mk 8,27-33) predstavuje súčasne v pozícii odvážneho svedka – toho, ktorý na otázku Ježiša apoštolom: «A za koho ma pokladáte vy?», hovorí: «Ty si Mesiáš» – a hneď potom v pozícii protivníka, keď sa domnieva, že musí dohovárať Ježišovi, ktorý práve vyhlásil, že musí trpieť a umrieť, aby potom vstal z mŕtvych. Ako ďalej povedal Svätý Otec, „mnohokrát sa Ježiš na nás obracia a pýta sa nás: ‚Za koho ma pokladáš ty?‛, a dostáva tú istú odpoveď ako od Petra, tú, ktorú sme sa naučili z katechizmu“. Ale to nestačí:

„Zdá sa, že na to, aby sme odpovedali na otázku, ktorú všetci v srdci cítime – Kým je pre mňa Ježiš? – nestačí to, čo sme sa naučili a naštudovali z katechizmu, je síce dôležité študovať a poznávať, to však nestačí. Aby sme Ježiša poznali, je nevyhnutné ísť rovnakou cestou, akou prešiel Peter: po tomto ponížení Peter ďalej kráčal s Ježišom, videl zázraky, ktoré Ježiš urobil, videl jeho moc, tiež zaplatil dane, ako mu prikázal Ježiš, ulovil rybu, vzal peniaz, videl mnoho podobných zázrakov. Ale v istom momente Peter Ježiša zaprel, zradil Ježiša, a naučil sa tak náročnému poznaniu – skôr múdrosti než poznaniu – múdrosti sĺz, plaču.“

Ako pápež František ďalej pokračoval, Petrovi, ktorý Ježiša prosil o odpustenie, Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní na brehu Tiberiadského jazera predsa len kladie trojnásobnú otázku. A pravdepodobne Peter pri znovupotvrdení svojej totálnej lásky voči svojmu Učiteľovi plače a hanbí sa pri spomienke na svoje trojnásobné zapretie – povedal Svätý Otec.

„Tejto prvej otázke – ‚Kým som pre vás, pre teba? ‛ – položenej Petrovi, sa dá porozumieť len počas kráčania cestou, dlhou cestou, cestou milosti a hriechu, cestou učeníka. Ježiš Petrovi a svojím učeníkom nepovedal ‚Poznaj ma! ‛, ale povedal „Nasleduj ma!“ A toto nasledovanie Ježiša nám dáva Ježiša spoznať. Nasledujme Ježiša s našimi cnosťami, tiež s našimi hriechmi, ale hlavne vždy nasledujme Ježiša. To, čo je nevyhnutné, nie je študovanie vecí, ale život učeníka.“

Je potrebné „denné stretávanie sa s Pánom, každý deň, s našimi víťazstvami i s našimi slabosťami,“ zdôraznil Svätý Otec. Ako však dodal, je to tiež „cesta, po ktorej nemôžeme ísť sami.“ Je nevyhnutné, aby do toho vstúpil Duch Svätý:
„Poznanie Ježiša je darom Otca, to on nám dáva spoznať Ježiša, je to práca Ducha Svätého, ktorý je veľkým pracovníkom. Nie je to žiadny „štrajkovač“, je to veľký pracovník a pracuje v nás neustále. Vykonáva tú prácu, že nám vysvetľuje Ježišovo tajomstvo a dáva nám toto Kristovo zmýšľanie. Hľaďme na Krista, Petra, apoštolov a čujme v našom srdci túto otázku: „Kým som pre teba?“ A tak ako apoštoli prosme Otca, aby nám dal poznanie Krista v Duchu Svätom, aby nám vysvetlil toto tajomstvo.“ -zk-