P. Lombardi: Odstúpenie Benedikta XVI. bolo gestom veľkej duchovnej hĺbky

Zajtra 11. februára si pripomíname prvé výročie oznámenia o odstúpení pápeža Benedikta XVI. z Petrovej služby. Epochálne gesto, ktoré bolo prijaté s veľkým prekvapením po celom svete, nielen v Cirkvi. V čase abdikácie mnohí pozorovatelia priznali, že neočakávali také vážne rozhodnutie. O rezignácii pápeža Benedikta XVI. hovorí po roku páter Federico Lombardi, riaditeľ Tlačovej kancelárie Svätej stolice:

„Storočia nebolo abdikácie zo strany pápeža, a tak pre drvivú väčšinu ľudí to bolo gesto nezvyčajné a prekvapujúce. V
skutočnosti pre tých, ktorí sprevádzali Benedikta XVI. viac z blízka, bolo jasné, že uvažoval o tejto otázke, a explicitne to vyjadril v rozhovore s Petrom Seewaldom už nejaký čas predtým. A teda bola to záležitosť, nad ktorou sa modlil, zvažoval ju, robil duchovné rozlišovanie. Toto sa potom prejavilo v geste, ktoré nám dal ako súhrnnú správu v deň svojej rezignácie, v tých krátkych, ale veľmi výstižných slovách, ktoré vysvetľujú úplne adekvátne a jasne základné kritériá, na základe ktorých urobil svoje rozhodnutie. To, čo sa mi javí – ako som povedal už vtedy – ako veľké gesto pontifikátu, teda slobodné rozhodnutie, ktoré má skutočne veľký dosah na situáciu a na dejiny Cirkvi.“

Pripomeňme si slová Benedikta XVI. z 11. februára 2013:
„Po opakovanom zvažovaní dôvodov môjho svedomia pred Bohom, som dospel k istote, že moje sily, vzhľadom na pokročilý vek, nie sú viac dostačujúce na vykonávanie Petrovho úradu adekvátnym spôsobom. Som si dobre vedomý toho, že táto služba, vzhľadom na jej duchovnú podstatu, musí byť vykonávaná nielen skutkami a slovami, ale i utrpením a modlitbou. Avšak v súčasnom svete, podliehajúcom rýchlym zmenám a zmietanom v dôležitých otázkach pre život viery, pre riadenie loďky sv. Petra a hlásanie evanjelia, je potrebná aj sila ako tela, tak aj ducha, sila, ktorá mne v posledných mesiacoch ubúdala, takým spôsobom, že som musel uznať svoju neschopnosť dobre vykonávať ministérium, ktoré mi bolo zverené.“

Pokračuje páter Federico Lombardi:
„V tomto zmysle je to mimoriadne gesto pontifikátu, urobené s veľkou duchovnou hĺbkou, po dôkladnej príprave z hľadiska uvažovania a modlitby; gesto veľkej odvahy, pretože v skutočnosti išlo o rozhodnutie veľmi nezvyčajné, a teda mohli nastať rôzne problémy a pochybnosti o tom, čo to má znamenať, aký to bude mať dopad, aké budú dôsledky pre budúcnosť, ako to prijme Boží ľud alebo verejnosť. Jasnosť, s akou sa Benedikt XVI. pripravil na toto gesto a – povedal by som – viera, s akou sa naň pripravoval, mu dali pokoj a silu potrebnú na jeho vykonanie, a na to, aby postupoval s odvahou a pokojom, s ozajstným pohľadom viery a spoľahnutím sa na Pána, ktorý neustále sprevádza svoju Cirkev.“

Čím žije Benedikt XVI. od svojho historického rozhodnutia?
„Myslím si, že je správne si uvedomiť, že žije diskrétnym spôsobom bez verejného rozmeru, ale to neznamená, že žije izolovane, uzavreto ako v prísnej klauzúre“ – pokračuje páter Lombardi a medzi bežnými aktivitami emeritného pápeža uvádza modlitbu, reflexie, čítanie a písanie, korešpondenciu, rozhovory, stretnutia s ľuďmi a pod. Medzi kontaktmi osobitne spomína vzťah Benedikta XVI. s jeho nástupcom, pápežom Františkom, ich osobné stretnutia, rozhovory, telefonáty. „Myslím, že sú veľmi príjemné pre nás tie vzácne obrazy dvoch pápežov spolu, ako sa spoločne modlia súčasný pápež a pápež emeritný. Je to veľmi pekným a povzbudzujúcim znamením kontinuity Petrovho ministéria v službe Cirkvi.“

Páter Lombardi, ktorý sprevádzal pápeža Benedikta XVI. počas celého jeho pontifikátu odpovedá aj na otázku, čo jemu osobne dáva emeritný pápež dnes.
„Veľmi cítim prítomnosť pápeža Benedikta XVI. ako silnú duchovnú prítomnosť, ktorá sprevádza, upokojuje... Myslím na veľké postavy starcov v cirkevných dejinách, napríklad na Simeona. (...) Všetci poznáme veľkú hodnotu toho, keď máme medzi sebou seniorov, bohatých na múdrosť, bohatých vo viere, pokojných. Sú naozaj veľkými pomocníkmi pre mladších, aby išli vpred s dôverou a hľadeli do budúcnosti s nádejou. Tým je pre mňa – a myslím si, že aj pre Cirkev – Benedikt XVI.: Veľký starec, múdry muž, môžeme povedať svätec, ktorý nás oslovuje pokojom, pretože naozaj pôsobí dojmom veľkého duchovného pokoja.“

Ako uzavrel páter Lombardi, úsmev typický pre pápeža Benedikta XVI. nás aj dnes povzbudzuje napredovať na ceste s dôverou a nádejou. -jk-