Posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu chorých 2014
„Viera a láska: «Aj my sme povinní dávať život za bratov» (1 Jn 3, 16)“ – toto je
téma posolstva Svätého Otca Františka k 22. svetovému dňu chorých. Katolícka cirkev
si ho pripomína 11. februára, v deň liturgickej spomienky Panny Márie Lurdskej. Prinášame
oficiálny slovenský preklad dokumentu, ako ho publikovala Konferencia biskupov Slovenska.
Drahí bratia a sestry!
1. Pri príležitosti 22. svetového dňa chorých
– ktorý sa toho roku slávi na tému Viera a láska: „Aj my sme povinní dávať život za
bratov“ (1 Jn 3, 16) – sa obraciam zvlášť na chorých ľudí a na všetkých, ktorí sa
o nich starajú a pomáhajú im. Cirkev vo vás, drahí chorí, spoznáva osobitne prítomného
trpiaceho Krista. Dôvod je tento: vedľa, ba uprostred nášho utrpenia je Kristovo utrpenie;
Kristus nesie spolu s nami ťarchu utrpenia a odhaľuje nám jeho zmysel. Keď bol Boží
Syn vyzdvihnutý na kríž, zničil tým osamelosť utrpenia a ožiaril jeho temnotu. Stojíme
tu pred tajomstvom Božej lásky k nám, ktoré nám dáva nádej a odvahu: nádej, pretože
v Božom pláne lásky sa aj noc bolesti otvára veľkonočnému svetlu; a odvahu, aby sme
s ním po boku, s ním zjednotení, čelili všetkým ťažkostiam.
2. Keď sa Boží
Syn stal človekom, neodňal z ľudskej skúsenosti choroby a utrpenie, ale vzal ich na
seba, premenil ich a dal im nový zmysel. Nový zmysel preto, lebo už viac nemali posledné
slovo, ktoré má, naopak, nový život v plnosti; premenil ich, pretože v zjednotení
s Kristom sa môžu z negatívnych skúseností stať pozitívnymi. Ježiš je cesta a s jeho
Duchom ho môžeme nasledovať. Ako nám z lásky Otec daroval Syna a Syn sa daroval nám
z rovnakej lásky, tak aj my môžeme milovať jedni druhých, ako Boh miloval nás, a dávať
život za bratov a sestry. Viera v dobrého Boha sa stáva dobrom, viera v ukrižovaného
Krista sa stáva silou milovať až do konca a milovať aj nepriateľov. Skúškou autentickej
viery v Krista je darovať seba samého, rásť v láske k blížnemu, osobitne tomu, ktorý
si to nijako nezaslúžil, ktorý trpí alebo žije na okraji.
3. Na základe krstu
a birmovania sme povolaní pripodobňovať sa Kristovi, ktorý je voči všetkým trpiacim
milosrdným Samaritánom. „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj
život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3, 16). Keď s láskou pristupujeme
k tým, ktorí potrebujú našu opateru, vnášame do rozporuplnosti sveta nádej a Boží
úsmev. Keď sa veľkodušné darovanie sa druhým stáva štýlom nášho konania, otvárame
im priestor v Kristovom Srdci a sami sa od neho zapaľujeme; prispievajúc tým k príchodu
Božieho kráľovstva.
4. Keď sa chceme zdokonaľovať v nežnosti, vo vzájomne
sa rešpektujúcej a citlivej láske, s istotou môžeme upierať svoj zrak na vzor kresťanov:
Ježišovu a našu Matku, ktorá je pozorná voči Božiemu hlasu i k potrebám a ťažkostiam
svojich detí. Mária, naplnená Božím milosrdenstvom, ktoré sa v nej stalo telom, zabúda
na seba samu a ponáhľa sa do Galiley v Judei, aby sa tam stretla so svojou príbuznou
Alžbetou a pomohla jej; prihovára sa u svojho Syna na svadbe v Káne, keď vidí, že
chýba svadobné víno; putujúc životom uchováva si v srdci slová starca Simeona, ktorý
predpovedal, že jej dušu prenikne meč; nakoniec pevná zotrvá aj pod Ježišovým krížom.
Ona pozná túto cestu, a preto je Matkou všetkých chorých a trpiacich. Môžeme sa k
nej utiekať s detskou oddanosťou a s istotou, že nám pomôže, podporí nás a neopustí.
Je Matkou ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Syna: zotrvá pri nás aj v našich krížoch
a sprevádza nás na ceste k vzkrieseniu a životu v plnosti.
5. Svätý Ján –
apoštol, ktorý stál s Máriou pod krížom – nás vedie k prameňom viery a lásky, k Srdcu
Boha, ktorý „je láskou“ (1 Jn 4, 8.16), a pripomína nám, že nemôžeme milovať Boha,
ak nemilujeme bratov. Kto stojí s Máriou pod krížom, ten sa učí milovať, ako miluje
Ježiš. Kríž je našou „istotou o Božej vernej láske k nám. O láske takej veľkej, že
vstupuje do nášho hriechu a odpúšťa ho; vstupuje do nášho utrpenia a dáva nám silu
ho znášať, vstupuje do smrti, aby nad ňou zvíťazila a zachránila nás... Kristov kríž
nás pozýva, aby sme sa touto láskou nechali nakaziť, učí nás vždy s milosrdenstvom
a láskou hľadieť na druhých, predovšetkým na tých, ktorí trpia a ktorí potrebujú pomoc“
(Krížová cesta s mladými, Rio de Janeiro, 26. júla 2013).
Zverujem tento 22.
svetový deň chorých pod patronát Panne Márii, aby pomáhala chorým ľuďom prežívať ich
utrpenie v jednote s Ježišom Kristom a aby bola oporou pre tých, ktorí sa o nich starajú.
Všetkým chorým, zdravotníckym pracovníkom i dobrovoľníkom udeľujem zo srdca apoštolské
požehnanie.