Pápež v piatkovej homílii: Ohlasujme evanjelium kráčajúc cestou pokory

Vatikán 7. februára 2014 - Ohlasovať evanjelium bez profitovania z toho, že sme kresťania. K tomuto nabáda dnešná homília pápeža Františka z rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Vyšiel z mučeníckej smrti Jána Krstiteľa a poukázal na to, ako on, pravý učeník Krista, nasledoval cestu pokory, bez toho, aby si privlastňoval proroctvo. Ako rozpráva dnešné evanjelium (Mk 6, 14-29), Herodes dal Jána zabiť pre uspokojenie milenky Herodiady a pre rozmar jej dcéry. Svätý Otec poznamenal, že Ján Krstiteľ bol mužom, ktorý žil krátko, mal aj krátky čas na ohlasovanie Božieho slova. Bol to muž, ktorého Boh poslal pripraviť cestu svojmu Synovi. Končí svoj život zle, súdom Herodesa, ktorý bol na hostine:

„Keď existuje súd, je možné všetko: korupcia, neresti, zločiny. Súd podporuje tieto veci. Čo urobil Ján? Predovšetkým ohlasoval Pána. Oznamoval, že Spasiteľ, Pán je blízko, že je blízko Božie kráľovstvo. Robil to s veľkou mocou a krstil, vyzýval všetkých, aby sa obrátili. Bol to mocný muž, ktorý ohlasoval Ježiša Krista.“

„Prvá vec, ktorú robil Ján, bolo ohlasovanie Ježiša Krista.“ Ďalšou je „to, že si neprivlastnil svoju morálnu autoritu.“ Svätý Otec poznamenal, že Ján mal možnosť povedať ‚Ja som Mesiáš‘, pretože mal veľkú morálnu autoritu, všetci ľudia prichádzali k nemu. Evanjelium rozpráva, že Ján všetkých vyzýval, aby sa obrátili. A farizeji, zákonníci videli túto jeho autoritu: ‚Bol to spravodlivý muž.‘ Opýtali sa ho, či je Mesiášom. A v tomto okamihu pokušenia mohol s nevinnou tvárou a s falošnou pokorou povedať: ‚Neviem... ‘ Namiesto toho však povedal jasne: ‚Nie! Ja nie som Mesiášom! Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. ‘ Ján bolo čistý, „neukradol titul. Neprivlastnil si povolanie“. Toto je druhá vec, ktorú urobil on, „človek pravdy“. Neukradol hodnosť. Tretia vec je, že sa pripodobnil Kristovi. Aj Herodes, ktorý ho zabil, si myslel, že Ježiš je Ján. Ján sa pripodobnil Ježišovi, a to najmä v spôsobe uponíženia: Ján sa uponížil do krajnosti, až po smrť. Je to rovnaký potupný spôsob smrti. Ježiš ako zločinec, zlodej, ako kriminálnik, na kríži:

„Mŕtvi ponížení. Aj Ján mal svoju ‚Getsemanskú záhradu‘, svoju úzkosť vo väzení, keď si myslel, že urobil chybu, a posiela svojich učeníkov opýtať sa Ježiša: ‚Povedz mi, si to ty, alebo sa mýlim a je tu niekto iný? Temnota duše, tma, ktorá očisťuje ako v prípade Ježiša v olivovej záhrade. A Ježiš odpovedal Jánovi ako Otec odpovedal Ježišovi, upokojujúco. Tma Božieho muža, ženy. Myslím teraz na tmu duše blahoslavenej Terezy z Kalkaty. Žena, ktorú ocenil celý svet, nositeľka Nobelovej ceny! Ale vedela, že počas jej života, dlhú dobu, mala vo svojom vnútri tmu.“

„Ohlasovateľ Ježiša Krista“, ktorý si neprivlastnil proroctvo a je predobrazom učeníka. Čo bolo zdrojom tohto postoja učeníka? - opýtal sa pápež. Stretnutie. Evanjelium hovorí o stretnutí Márie a Alžbety, keď sa Ján zachvel radosťou v matkinom lone. Boli s Ježišom bratranci. Možno sa stretli niekoľkokrát. A to stretnutie naplnilo veľkou radosťou Jánovo srdce a urobilo z neho učeníka. Ján je človek, ktorý ohlasuje Ježiša Krista, nestavia sa na jeho miesto, ale napreduje cestou Ježiša Krista:

„Osoží nám dnes opýtať sa na naše učeníctvo. Ohlasujeme Ježiša Krista? Profitujeme alebo neprofitujeme z tohto, že sme kresťania, akoby to bola výsada? Ján si nikdy neprivlastnil proroctvo. Ideme cestou Ježiša Krista? Cestou poníženia, pokory, zníženia sa pre službu? A ak zistíme, že nie sme stáli v tomto, spýtajme sa: ‚Kedy sa uskutočnilo moje stretnutie s Ježišom Kristom, to stretnutie, ktoré ma naplnilo radosťou?‘ Vráťme sa k stretnutiu, vráťme sa do Galiley k prvému stretnutiu. Každý z nás máme Galileu stretnutia! Vráťme sa tam! Znovu sa stretnime s Pánom a pokračujme touto cestou, ktorá je takou krásnou, na ktorej on musí rásť a nás musí ubúdať.“ -jk-