Pápež František povzbudil poľských biskupov k jednote

Stretnutie „v predvečer” kanonizácie Jána Pavla II. Takto označil Svätý Otec audienciu, na ktorej dnes 7. februára v Klementínskej sále prijal vyše stočlennú skupinu biskupov Poľska v rámci ich končiacej sa návštevy Ad limina apostolorum, konanej vo Vatikáne od 1. do 8. februára. Text pripraveného príhovoru im rozdal na preštudovanie so slovami: „Dostali ste prejav, ktorý by som tu musel čítať majestátne, bol však odovzdaný pokorne, prečítajte si ho teda v pokoji. Ďakujem predsedovi konferencie za slová, ktorými sa na mňa obrátil, ďakujem vám všetkým za tieto dni návštevy, ktoré boli krásne. Pre mňa boli krásne! Veľmi vám ďakujem! Prosím vás, aby ste nezabúdali modliť sa za mňa, aby som mohol pomáhať Cirkvi tak, ako to chce Boh. A napredujme! Ďakujem vám! Teraz vám udelím požehnanie.“

V texte pápež František biskupom kladie na srdce pestovanie ich vzájomnej jednoty a venuje sa najmä témam pastorácie rodín, mládeže a univerzitnej pastorácii. Dôraz kladie aj na starostlivosť o kňazské a rehoľné povolania a na pomoc chudobným. Z príhovoru Svätého Otca vyberáme:

„Drahí bratia v biskupskej službe, srdečne pozdravujem každého z vás a miestne cirkvi, ktoré Pán zveril do vášho otcovského sprevádzania. Ďakujem arcibiskupovi Józefovi Michalikovi za jeho slová, najmä za ubezpečenie, že cirkev v Poľsku sa za mňa a moju službu modlí.

Stretávame sa, môžeme povedať, v predvečer svätorečenia blahoslaveného Jána Pavla II. Všetci máme v srdci tohto veľkého pastiera, ktorý vo všetkých fázach svojho poslania – ako kňaz , biskup a pápež – nám dal žiarivý príklad úplného odovzdania sa Bohu a jeho Matke a úplnej oddanosti Cirkvi a človeku. Sprevádza nás z neba a pripomína, aké dôležité je duchovné a pastoračné spoločenstvo medzi biskupmi. Jednota pastierov vo viere, v láske, v učení a starostlivosti o spoločné dobro veriacich je referenčným bodom pre celé cirkevné spoločenstvo a pre každého, kto hľadá bezpečnú orientáciu pre každodenné kráčanie Pánovými cestami. Nič a nikto nemôže vniesť rozpory medzi vás, drahí bratia! Ste povolaní budovať spoločenstvo a pokoj, zakorenené v bratskej láske, a dať tak každému povzbudivý príklad. A taký postoj bude určite plodný a dá vášmu veriacemu ľudu silu nádeje. Pri našich stretnutiach v týchto dňoch sa potvrdilo, že cirkev v Poľsku má veľký potenciál viery, modlitby, lásky a praktizovaného kresťanstva. Vďaka Bohu je v Poľsku dobrá účasť na sviatostiach, existujú účinné iniciatívy v oblasti novej evanjelizácie a katechézy, jestvuje rozsiahla charitatívna a sociálna činnosť a uspokojivý stav kňazských povolaní. To všetko podporuje kresťanskú formáciu ľudí, motivuje k presvedčivému praktizovaniu viery, disponovanosti laikov a rehoľníkov k aktívnej spolupráci s cirkevnými a sociálnymi štruktúrami. Pokiaľ ide o skutočnosť istého poklesu v rôznych oblastiach kresťanského života, toto si vyžaduje rozlišovanie, skúmanie príčin a spôsobov, ako sa vysporiadať s novými výzvami, ako je napríklad neobmedzená sloboda, tolerancia nepriateľská alebo nedôverčivá voči pravde, alebo podráždené reakcie na oprávnené postoje Cirkvi proti natláčajúcemu sa relativizmu.

V prvom rade, v oblasti riadnej pastoračnej starostlivosti by som rád zameral svoju pozornosť na rodinu, «základnú jednotku spoločnosti», miesto, kde sa učíme spolunažívať v rozdielnostiach a patriť k ostatným; miesto, kde môžu rodičia odovzdávať vieru svojim deťom» (Evangelii gaudium, 66). Dnes je však manželstvo často považované za formu vzájomného citového uspokojenia, ktorá sa môže zakladať hocakým spôsobom a každý si ju môže modifikovať ako sám cíti (porov. tamtiež). Žiaľ tento pohľad tiež ovplyvňuje mentalitu kresťanov, čo má za následok istú ľahkosť v rozhodnutí sa pre rozvod alebo faktické odlúčenie sa manželov. Pastieri sú povolaní pýtať sa, ako pomôcť tým, ktorí žijú v tejto situácii, aby sa nemuseli cítiť vylúčení z Božieho milosrdenstva, bratskej lásky iných kresťanov a starosti Cirkvi o ich spásu; ako im pomôcť, aby nezanechali vieru a vychovávali svoje deti v plnosti kresťanskej skúsenosti .
Na druhej strane sa musíme pýtať, ako zlepšiť prípravu mladých ľudí na manželstvo, aby mohli stále viac objavovať krásu tohto zväzku, pevne založeného na láske a zodpovednosti, a aby boli schopní prekonať skúšky, ťažkosti, prejavy sebectva vzájomným odpustením, nápravy tam, kde hrozí narušenie, aby nepadli do pasce mentality odhadzovania. Musíme sa pýtať, ako pomôcť rodinám žiť tak, aby oceňovali okamihy radosti, ale aj bolesti a slabosti.
Cirkevné komunity by mali byť miestom počúvania, dialógu, povzbudenia a podpory pre manželov na ich spoločnej ceste a v ich výchovnom poslaní. Nech vždy nájdu u pastierov podporu ozajstných otcov a duchovných vodcov, ktorí ich chránia pred hrozbami negatívnych ideológií a pomáhajú im, aby sa stali silnými v Bohu a vo svojej láske.

Vyhliadka na nasledujúce Svetové dni mládeže, ktoré sa budú konať v Krakove v roku 2016, ma núti premýšľať o mladých, ktorí sú spolu so staršími ľuďmi nádejou Cirkvi. Dnešný svet, bohatý na informačné prostriedky im poskytuje nové možnosti pre komunikáciu, ale zároveň ochudobňuje medziľudské vzťahy o priamy kontakt, výmenu hodnôt a zdieľanie skúseností. Avšak v srdciach mladých ľudí je smäd po niečom hlbšom, čo naplno rozvinie ich osobnosť. Tejto túžbe je potrebné vychádzať v ústrety.

V tomto zmysle ponúka dostatok príležitostí katechéza. Viem, že v Poľsku ju navštevuje väčšina žiakov v školách, kde môžu dosiahnuť dobré poznanie právd viery. Kresťanské náboženstvo však nie je abstraktná veda, ale existenciálne poznanie Krista, osobný vzťah s Bohom, ktorý je láska. Mali by sme snáď viac dbať o formáciu viery, prežívanej ako vzťah, v ktorom sa prežíva radosť z toho, že sme milovaní a môžeme milovať. Mali by sme zlepšiť starostlivosť o katechétov a pastierov, aby mohli nové generácie objaviť plnú hodnotu sviatostí ako privilegovaného prostriedku na stretnutie so živým Kristom a zdrojom milosti. Mladých treba povzbudzovať, aby boli súčasťou hnutí a združení, ktorých spiritualita je založená na Božom slove, liturgii, komunitnom živote a misijnom svedectve. Aby tiež našli príležitosti pre vyjadrenie svojej odhodlanosti a mladíckeho nadšenia v charitatívnych dielach, podporovaných farskými alebo školskými skupinami Charity alebo v iných formách dobrovoľníckej činnosti a misionárskeho poslania. Aby ich viera, ich láska a ich nádej mocneli a rozvinuli sa v konkrétnom úsilí v mene Ježiša Krista.

Tretia vec, ktorú by som vám odporučil, je zameranie sa na povolania ku kňazstvu a k zasvätenému životu. Ďakujem spolu s vami Pánovi, že v posledných desaťročiach povolal na poľskej pôde veľa robotníkov na svoju žatvu. Veľa dobrých a svätých poľských kňazov si vykonáva odhodlane svoju službu v ich miestnych cirkvách, ako aj v zahraničí a v misiách. Nech sa však cirkev v Poľsku neustále modlí za nové povolania ku kňazstvu! Na vás, drahí biskupi, je úloha dbať o túto modlitbu, aby sa premenila na konkrétny záväzok v pastorácii povolaní a dobrej príprave kandidátov na kňazstvo v seminároch.

(...)

Nezabudnime, drahí bratia, na povolania k zasvätenému životu, najmä ženské. Ako ste poznamenali, sú obavy z poklesu členstva v rehoľných kongregáciách v Poľsku: komplexný jav, ktorého príčiny sú mnohopočetné. Dúfam, že ženské rehole budú aj naďalej, spôsobom zodpovedajúcim našim časom, zvláštnymi miestami pre potvrdenie a ľudský i duchovný rast žien. Sestry sú odhodlané zastať úlohy a misie veľmi zložité a náročné, ktoré oceňujú ich intelektuálne, citové a duchovné potreby, ich talenty a osobné charizmy. Modlime sa za ženské povolania a sprevádzajme s úctou naše sestry, ktoré často v tichosti a bez povšimnutia stravujú svoj ​​život pre Pána a pre Cirkev v modlitbe, pastoračne a charitatívne.

Uzatváram tým, aby som vás povzbudil k starostlivosti o chudobných. Aj v Poľsku, napriek súčasnému hospodárskemu rozvoju krajiny, je veľa núdznych, nezamestnaných, bezdomovcov, chorých, opustených, rovnako ako mnoho rodín – najmä tých mnohopočetnejších – bez dostatočných prostriedkov k životu a výchove svojich detí. Buďte im nablízku! Viem, koľko robí cirkev v Poľsku v tejto oblasti, preukazujúc veľkú veľkorysosť a to nielen doma, ale aj v ďalších krajinách po celom svete. Ďakujem vám a vašim komunitám za túto prácu. Pokračujte v povzbudzovaní vašich kňazov, rehoľníkov a všetkých veriacich, aby mali „vynaliezavosť v láske“ a stále ju praktizovali. A nezabudnite na tých, ktorí z rôznych dôvodov opustili krajinu a snažili sa budovať nový život v zahraničí. Ich rastúci počet a ich potreby vyžadujú väčšiu pozornosť zo strany biskupskej konferencie. Sprevádzajte ich zodpovedajúcou pastoračnou starostlivosťou, aby si mohli udržať vieru a náboženské tradície poľského národa. -jk-