Pápež v štvrtkovej homílii: Tri piliere spolupatričnosti k Cirkvi: pokora, vernosť, modlitba

Vatikán 30. januára 2014 - Kresťan bez Cirkvi, to nejde! Povedal pápež František pri dnešnej rannej svätej omši v Dome Santa Marta a uviedol tri piliere pre cítenie spolupatričnosti k Cirkvi: pokora, vernosť a modlitba za Cirkev. Pozornosť upriamil na postavu kráľa Dávida, ako ho predstavuje dnešné prvé čítanie (2 Sam 7, 18-19. 24-29). Človek, ktorý hovorí s Bohom ako hovorí syn s otcom, a ktorý aj v prípade, že dostane negatívnu odpoveď na svoje požiadavky, prijíma ju s radosťou. Dávid mal „silné cítenie spolupatričnosti k Božiemu ľudu“, poznamenal Svätý Otec, a to nás núti uvažovať nad tým, aký je náš zmysel pre spolupatričnosť k Cirkvi, naše cítenie s Cirkvou a ako sa my cítime v Cirkvi:

„Kresťan nie je niekto, kto prijme krst, a potom si ide ďalej po svojom. Prvým ovocím krstu je, že patríme k Cirkvi, k Božiemu ľudu. Neexistuje kresťan bez Cirkvi. A preto veľký Pavol VI. hovorieval, že je absurdnou dichotómiou milovať Krista bez Cirkvi. Počúvať Krista, ale nie Cirkev, byť s Kristom na okraji Cirkvi, to nejde! Je to absurdná dichotómia. Evanjeliové posolstvo dostávame v Cirkvi a našu svätosť´ dosahujeme v Cirkvi, Cirkev je našou cestou. Ostatné je fantázia alebo – ako by on povedal – absurdná dichotómia.“

Tento „Sensus Ecclesiae“ – povedal Svätý Otec – „znamená skutočne cítiť s Cirkvou, chcieť byť vnútri Cirkvi.“ Jestvujú „tri piliere tejto príslušnosti, tohto cítenia s Cirkvou. Prvým z nich je pokora vo vedomí, že patriť do spoločenstva je veľkou milosťou“:

„Človek, ktorý nie je pokorný, nemôže cítiť s Cirkvou, počúva, čo sa jemu páči, čo sa jej páči. Túto pokoru vidíme u Dávida: «Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom?» V tomto poznaní, že dejiny spásy sa nezačali mnou a neskončia, keď ja umriem. Nie, sú to celé dejiny spásy: Prichádzaš, Pán sa ťa ujme a nechá ťa ísť ďalej, potom ťa povolá a dejiny pokračujú. Dejiny Cirkvi sa začali pred nami a budú pokračovať aj po nás. Pokora: Sme malá časť veľkého národa, ktorý kráča Pánovou cestou.“

Druhým pilierom je vernosť, „ktorá súvisí s poslušnosťou“, pokračoval Svätý Otec:

„Vernosť Cirkvi, vernosť jej učeniu, vernosť vyznaniu viery, vernosť doktríne, zachovávanie tejto doktríny. Pokora a vernosť. Aj Pavol VI. nám pripomína, že posolstvo evanjelia dostávame ako darček a máme ho odovzdávať ako darček, ale nie ako nejakú našu vec: je darom, ktorý sme dostali. A v tomto odovzdávaní máme byť verní. Pretože sme dostali evanjelium a musíme ho odovzdávať, avšak nie ako naše. Je Ježišovo a nesmieme sa stať pánmi evanjelia, správcami prijatej doktríny, používajúc ich ako sa nám zapáči.“

Tretí pilier – pokračoval pápež František – je osobitná služba „modliť sa za Cirkev“. „Ako je to s našou modlitbou za Cirkev? Modlíme sa za Cirkev? – pýta sa Svätý Otec. Vo svätej omši každý deň, ale aj doma, keď sa modlíme? Modliť sa treba za celú Cirkev, vo všetkých častiach sveta. „Nech nám Pán pomáha kráčať touto cestou k prehĺbeniu našej príslušnosti k Cirkvi a nášmu cíteniu s Cirkvou.“ -jk-