Antonio Spadaro: Bergogliov kopernikovský obrat v komunikácii

Blízkosť, stretnutie, dialóg. To sú niektoré kľúčové slová pápeža Františka z posolstva k Svetovému dňu médií. Dokument datovaný k 24. januáru, sviatku sv. Františka Saleského, ktorý je patrónom novinárov, spisovateľov a mediálnych pracovníkov, má ako kľúčovú postavu dobrého Samaritána. Jeho ponúka Svätý Otec pracovníkom médií, či všeobecne komunikátorom za vzor. Šéfredaktor časopisu La Civiltà Cattolica P. Antonio Spadaro SJ komentuje v rozhovore s redaktorom Vatikánskeho rozhlasu Alexandrom Gisottim víziu pápeža Františka, predstavenú v posolstve k Svetovému dňu médií, ktorý budeme sláviť v siedmu veľkonočnú nedeľu.
Odpoveď: Pápež František je zaiste pápežom, ktorý má komunikáciu veľmi rád, pretože má pastoračný štýl priameho kontaktu s ľuďmi. Takže komunikovať pre neho znamená stretnúť sa. Kultúra komunikácie je v priamom rozpore s kultúrou odsúvania, teda rozdelenia, rozdelenia ekonomického, ideologického. Komunikácia a stretnutie je v centre „bergogliovskej vízie“ života a Cirkvi. Ak by som mal zhrnúť základný koncept tohto textu, povedal by som, že pre neho komunikovať bezprostredne znamená stretnúť sa, teda byť blížnym. Je to istý druh kopernikovskej revolúcie v komunikácii, kde v centre nie je správa, ale ľudia, ktorí komunikujú. Toto je veľmi moderné, veľmi súčasné, pretože vieme, že komunikačné siete dnes budujú komunikáciu úplne sústredenú na vzťahy. Ak neexistujú vzťahy, nekomunikuje sa.

Otázka: Pápež označuje vzor, ktorý sa môže zdať originálny pre novinára, pre komunikátora, vzor dobrého Samaritána, a potom dodáva: „Páči sa mi definovať túto moc komunikácie ako blízkosť.“ Skutočne v centre je blízkosť...

Odpoveď: Blízkosť je priamo v centre! Obraz dobrého Samaritána je veľmi silným obrazom, ktorý však už v roku 2002 použil vtedajší kardinál Bergoglio v príhovore k pracovníkom médií v Buenos Aires. Toto posolstvo je výsledkom rozjímania a dlhého uvažovania nad touto témou. A je veľmi pekné, ako sa evanjeliové podobenstvo stalo vzorom vzťahujúcim sa na človeka v role komunikátora. Dobrý Samaritán sa stáva blížnym a hojí poranenia, lieči rany, pomáha ľuďom v núdzi. To konkrétne pre kresťanského komunikátora znamená byť hlasom tých, ktorí nemajú hlas, zviditeľniť tvár tých, ktorí sú prehliadaní.

Otázka: V tomto posolstve, ako ostatne aj v posledných posolstvách pápeža Benedikta, sa veľa hovorí o internete. Pápež František používa veľmi pekný obraz: „Digitálna sieť“ – hovorí – „môže byť miestom bohatým na ľudskosť, nie sieťou drôtov, ale ľudských bytostí...“

Odpoveď: Toto je ďalší ústredný pojem, práve preto, že komunikácia je v prvom rade komunikáciou medzi ľuďmi. Táto sieť teda nepredstavuje vodovodnú sieť alebo plynárenskú sieť, táto sieť buduje akési komunikačné prostredie. V skutočnosti je to, akoby pápež povedal, že sieť neexistuje, internet neexistuje, je to náš život, sme to my, ľudské bytosti, ktorí sme tou sieťou! Náš život je sieť vzťahov. Potom vodiče a káble, ak chceme, nám samozrejme pomáhajú, dokonca sú naozaj nutné – toto je úlohou tejto siete – na to, aby sme boli viac spojení, mali priamejšiu komunikáciu, a tiež schopnosť prekonať bariéry a prekážky. Toto je silná kresťanská, takmer prorocká vízia internetovej siete. Internet chápaný ako Boží dar pre ľudí, aby vďaka nemu mohli byť ľudia viac jednotní.

Otázka: Podstatná časť tohto posolstva je venovaná dialógu a v tomto prípade zrejme nejde len o dialóg komunikátorov. „Viesť dialóg“ – píše pápež František – „neznamená odvolávať sa na vlastné názory v presvedčení, akoby boli jedinečné a absolútne“. Tu sa v istom zmysle vníma črta jeho pontifikátu.

Odpoveď: Celkom iste, pretože viesť dialóg znamená hovoriť s nejakou osobou nie preto, aby sme ju presvedčili o vlastných názoroch, to nie je dialóg: dialóg znamená konfrontovať sa s ľuďmi, s vedomím, že ten druhý mi môže pomôcť veci lepšie chápať. Môžeme ísť spoločne k jedinej pravde. Takže opevňovať sa v osobných názoroch alebo jazykových straníckych a im podobných tradíciách znamená zabrániť tomuto toku komunikácie. Je to téma veľmi, veľmi drahá pápežovi Františkovi, ktorý často hovorí, že Cirkev sa musí zapojiť do dialógu s mužmi a ženami dneška, práve preto, aby lepšie pochopila ich očakávania, nádeje a pochybnosti. Štýl dialógu je teda radikálny štýl, čo znamená štýl nielen ako spôsob, ale samotnú podstatu evanjelia, otvorenie sa svetu.

Otázka: Skutočne otvorenie horizontu a pohľad smerom do budúcnosti uzatvára toto posolstvo, v ktorom pápež hovorí: „Revolúcia komunikačných prostriedkov vyžaduje novú energiu a novú predstavivosť.“ Aj tu cítiť akýsi impulz vyjsť von, akýsi stimul, ktorý pápež dáva komunikátorom...

Odpoveď: Pápež hovorí niečo veľmi dôležité, že komunikácia je vzrušujúcou výzvou – je to jeho výraz – výzvou, ktorá však vyžaduje energiu. Nemožno preto ponechať komunikáciu na mechanickú rutinu, na tlačovú kanceláriu, ktorá sa obmedzí iba na komunikovanie hotových výpovedí. Chce to teda energiu a túžbu komunikovať, novú intenzitu, ale aj novú fantáziu. Toto je veľmi zaujímavé, že je totiž potrebné vidieť veci inak. Kresťanská predstavivosť je – vďaka obrazu dobrého Samaritána – schopná stvárňovať, dať formu komunikácii, ktorá znamená aj spôsob, ako žiť spolu. Pápež hovorí niekoľkokrát v Evangelii gaudium o trochu chaotickom vlnení mora, o akejsi „karaváne solidarity“, ktorej sme súčasťou. Všetko sú to obrazy, ktoré sa dotýkajú ľudí dneška, ktoré ale hovoria, ako by sa mala Cirkev pridať, vmiesiť do tohto ľudstva, aby mu odovzdala posolstvo evanjelia. -jk-