Posolstvo pápeža Františka k Svetovému dňu modlitieb za povolania

Vatikán 16. januára 2014 - „Povolania, svedectvo o pravde“ – je téma dnes zverejneného posolstva pápeža Františka k 51. svetovému dňu modlitieb za povolania. Cirkev ho slávi pravidelne na štvrtú veľkonočnú nedeľu, nazývanú aj nedeľou Dobrého Pastiera. Tohto roku pripadne na 11. mája.

Svätý Otec začína svoje posolstvo obrazom z Matúšovho evanjelia, ako «Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách… Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera. Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.”» (Mt 9,35-38). Komentujúc tento úryvok pápež František píše:

„Tieto slová nás prekvapujú, pretože všetci vieme, že je potrebné najprv orať, siať a pestovať, aby bolo potom – v náležitom čase – možné zberať bohatú úrodu. Ježiš však hovorí, že «žatva je veľká». Ale prečo by mali takto dopadnúť tí, ktorí pracovali? Jestvuje na to iba jediná odpoveď: Boh. Je zrejmé, že poľom, o ktorom hovorí Ježiš, je ľudstvo, sme ním my.“

Svätý Otec v novom dokumente dodáva, že za tým výsledkom «veľkej úrody» je milosť Božia, spoločenstvo s ním (porov. Jn 15,5). Ďalej vysvetľuje, že modlitba, ktorú žiada Ježiš, sa vzťahuje na potrebu zvýšenia počtu tých, ktorí sú v službe jeho kráľovstvu:

„Sv. Pavol, ktorý bol jedným z tých ‚Božích spolupracovníkov‘, sa neúnavne obetoval pre evanjelium a pre Cirkev. So skúsenosťou toho, kto osobne zažil, aká nevyspytateľná je Božia milosť spásy, a že pôvodom každého povolania je iniciatíva milosti, pripomína kresťanom v Korinte: «vy ste Božia roľa» (1Kor 3, 9). Preto z našich sŕdc vyviera v prvom rade úžas nad bohatou úrodou, ktorú len sám Boh môže dať, potom vďačnosť za lásku, ktorá nás vždy predchádza, a nakoniec obdiv ním zavŕšeného diela, ktoré vyžaduje náš slobodný súhlas konať s ním a pre neho.“

«Veď si Pán vyvolil Jakuba, Izraela za svoje vlastníctvo» (Ž 135,4). Vychádzajúc tejto citácie žalmu Svätý Otec v posolstve ďalej zdôrazňuje, že sme vlastníctvom Boha, nie však v zmysle vlastníctva, ktoré by nás robilo otrokmi, ale v zmysle silného puta, ktoré nás spája s Bohom a medzi sebou navzájom, podľa zmluvy, ktorá trvá navždy, «pretože jeho milosrdenstvo je večné» (Ž 136). „Všetko pochádza od neho a je jeho darom: svet, život, smrť, súčasnosť alebo budúcnosť, ale – ako uisťuje apoštol – «vy ste Kristovi a Kristus je Boží» (1Kor 3,23).“

To vysvetľuje príslušnosť k Bohu skrze jedinečný a osobný vzťah s Ježišom, ktorý nám bol darovaný krstom na začiatku nášho znovuzrodenia do nového života: „Je to Kristus, ktorý nás neustále napomína svojím slovom, aby sme mali dôveru v neho, milovali ho «z celého, srdca, z celého rozumu a z celej sily» (Mk 12,33).“

Pápež v posolstve k Svetovému dňu modlitieb za povolania pokračuje konštatovaním, že aj dnes Ježiš žije a kráča s nami uprostred našich skutočností bežného života, prichádza ku všetkým, počnúc poslednými a lieči nás, naše neduhy, naše choroby. Povzbudzuje nás, aby sme boli vnímaví na Pánov hlas, keď píše:

„Teraz sa obraciam na tých, ktorí sú ochotní načúvať hlasu Krista, ktorý zaznieva v Cirkvi, aby spoznali, aké je ich povolanie. Pozývam vás počúvať a nasledovať Ježiša a nechať sa vnútorne premieňať jeho slovami, ktoré «sú Duch a život» (Jn 6,62).“

Takýto život – ako hovorí Svätý Otec – znamená ísť neraz proti prúdu a zahŕňa tiež konfrontáciu s prekážkami mimo nás i v nás. V závere posolstva preto opäť povzbudzuje, aby sme „disponovali naše srdcia, aby boli «dobrou pôdou» pre načúvanie, prijímanie Slova a život podľa neho, aby sme tak prinášali ovocie“.

„Čím viac sa dokážeme zjednotiť s Ježišom skrze modlitbu, Sväté písmo, eucharistiu, sviatosti, slávené a prežívané v Cirkvi, s prežívaním bratstva, tým väčšia bude naša radosť zo spolupráce s Bohom v službe kráľovstvu milosrdenstva a pravdy, spravodlivosti a pokoja.“

Posolstvo k 51. svetovému dňu modlitieb za povolania, podpísané vo Vatikáne 15. januára 2014, končí apoštolským požehnaním pápeža Františka. -jk-