Pápež František počas generálnej audiencie: Krst je milosť, ktorá vovádza do Božieho ľudu

Počas generálnej audiencie, za príjemného slnečného počasia, dnes na Námestí sv. Petra pápež František pokračoval v katechéze o krste, ktorou minulú stredu otvoril nový cyklus zamyslení nad sviatosťami. Dnes pripomenul, že práve krst nám umožňuje stať sa údmi Kristovho tela a Božieho ľudu, pričom poukázal na príklad sv. Tomáša Akvinského. „Podľa učenia Druhého vatikánskeho koncilu, dnes hovoríme, že krst nás vovádza do Božieho ľudu, umožňuje nám stať sa súčasťou ľudu na púti, ľudu putujúceho v dejinách,“ povedal Svätý Otec. Krst označil za milosť, ktorú si generácie odovzdávajú a veriaci sa práve skrze neho stávajú učeníkmi-misionármi. Majú tak svetu prinášať evanjelium, a to bez ohľadu na ich úlohu v Cirkvi či vzdelanostnej úrovne viery, pretože sú aktívnym subjektom evanjelizácie. Pápež rovnako zdôraznil neoddeliteľnú spojitosť existujúcu „medzi mystickou a misijnou dimenziou kresťanského povolania, obomi zakorenenými v krste“. V závere katechézy pripomenul dejiny kresťanskej komunity v Japonsku, ako príklad významu krstu pre Boží ľud. Hovoril o mnohých mučeníkoch, ktorí obetovali život pre vieru, o neľahkom živote veriacich v skrytosti, ktorí, ako sám povedal, „prežili vďaka milosti ich krstu“.

Japonských veriacich potom Svätý Otec ponúkol za príklad aj pútnikom z Jordánska a zo Svätej zeme, ktorých na Svätopeterskom námestí povzbudil nasledovne: „Učte sa od japonskej cirkvi, ktorá sa v dôsledku prenasledovania v sedemnástom storočí utiahla na dve a pol storočia do ústrania, odovzdávajúc si z generácie na generáciu vždy zažatý plameň viery. Ak bývajú ťažkosti a prenasledovanie prežívané s istotou, dôverou a nádejou, očisťujú vieru a posilňujú ju. Buďte skutočnými svedkami Krista a jeho evanjelia, pravými synmi Cirkvi, vždy pripravenými zdôvodniť vašu nádej, s láskou a rešpektom. Nech Pán chráni váš život a žehná vás!“

Po pozdravoch adresovaných pútnikom, ktoré odzneli vo viacerých jazykoch, sa Svätý Otec, už tradične obrátil aj na mladých, chorých a mladomanželov na Námestí sv. Petra. „Minulú nedeľu sme slávili slávnosť Krstu Krista Pána, ktorá je vhodnou príležitosťou na uvažovanie nad vlastnou príslušnosťou ku Kristovi vo viere Cirkvi. Drahí mladí, každodenne znovu objavujte milosť pochádzajúcu z krstu. Vy, drahí chorí, čerpajte z krstu silu, aby ste čelili chvíľam bolesti a nepohodlia. A vy, milí mladomanželia, naučte sa uskutočňovať vaše krstné záväzky na ceste rodinného života,“ uviedol pápež František. –mf–

Plné znenie katechézy pápeža Františka:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Minulú stredu sme začali krátky cyklus katechéz o sviatostiach počnúc krstom. Pri tejto sviatosti by som chcel ostať aj dnes, aby som zdôraznil jej veľmi dôležité účinky, ktoré sa prejavujú v tom, že z nás vytvára živé časti Kristovho tela a Božieho ľudu. Sv. Tomáš Akvinský tvrdí, že ten, kto prijíma krst, je začlenený do Krista ako časť jeho tela a je pridružený k spoločenstvu veriacich (porov. Teologická suma III, ot. 69, čl. 5; ot. 70, čl. 1). Podľa učenia Druhého vatikánskeho koncilu dnes hovoríme, že krst nás vovádza do Božieho ľudu, umožňuje nám stať sa súčasťou tohto ľudu na ceste, ľudu putujúceho v dejinách.

Vskutku, tak ako sa odovzdáva život z generácie na generáciu, tak isto sa z pokolenia na pokolenie prostredníctvom krstného prameňa odovzdáva milosť. Vďaka tejto milosti Boží ľud napreduje v čase ako rieka, ktorá zavlažuje zem a rozširuje vo svete Božie požehnanie. Od chvíle, keď Ježiš povedal to, čo sme počuli v evanjeliu, sa učeníci vybrali krstiť. Odvtedy až dodnes existuje reťaz odovzdávania viery prostredníctvom krstu. Jej ohnivkom je každý z nás. Zakaždým o krok dopredu; ako rieka, ktorá prináša vlahu. Božia milosť je taká a taká je aj naša viera, ktorú máme odovzdať našim deťom, aby ju ony, jedného dňa dospelé, mohli odovzdať svojim deťom. Takýto je krst. Prečo? Pretože krst nás vovádza do Božieho ľudu, ktorý odovzdáva vieru. Toto je veľmi dôležité. Boží ľud, ktorý napreduje a odovzdáva vieru.

V sile krstu sa stávame učeníkmi misionármi, povolanými zaniesť evanjelium do sveta (porov. Evangelii gaudium, 120). „Každý pokrstený, bez ohľadu na svoju funkciu v Cirkvi, či stupeň vzdelania vo svojej viere je aktívnym subjektom evanjelizácie... Nová evanjelizácia v sebe musí zahŕňať nový protagonizmus“ (tamže) všetkých, celého Božieho ľudu, nový protagonizmus každého pokrsteného (tamže). Boží ľud je ľudom–učeníkom, pretože prijíma vieru, a misionárom, pretože vieru odovzdáva. Krst v nás spôsobuje darovanie milosti a odovzdávanie viery. V Cirkvi sme všetci učeníkmi celý život a všetci sme misionármi, každý tam, kde mu určil Pán. Každý, aj ten najmenší, je misionárom, a ten, ktorý sa zdá byť najväčším, je učeníkom. Niekto by mohol poznamenať: „Biskupi nie sú učeníkmi, vedia všetko; pápež vie všetko, nie je učeníkom.“ Nie. Aj biskupi aj pápež musia byť učeníkmi, pretože ak nimi nie sú, nerobia dobre, nemôžu byť misionármi, nemôžu odovzdávať vieru. Všetci sme učeníkmi a misionármi.

Medzi mystickým a misionárskym rozmerom kresťanského povolania je neoddeliteľná spojitosť, pretože oba sú zakorenené v krste. „Prijatím viery a krstu my kresťania prijímame pôsobenie Ducha Svätého, ktorý nás vedie k vyznávaniu Ježiša Krista ako Božieho Syna a k tomu, aby sme Boha nazývali „Abba“, Otče. Všetci pokrstení a pokrstené, sme povolaní žiť a odovzdávať spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou, pretože evanjelizácia je vyzvaním mať účasť na trojičnom spoločenstve“ (Záverečný dokument z Aparecidy, 157).
Nikto sa nespasí sám. Sme spoločenstvom veriacich, sme Božím ľudom a v tomto spoločenstve zažívame nádherné zdieľanie skúsenosti lásky, ktorá nás všetkých predchádza, a zároveň od nás žiada, aby sme sa stali kanálmi milosti jedni pre druhých napriek našim limitom a hriechom. Komunitný rozmer nie je iba akýmsi rámom, obrysom, ale podstatnou časťou kresťanského života, svedectva a evanjelizácie. Kresťanská viera sa rodí a žije v Cirkvi. V krste slávia rodiny a farnosti začlenenie nového člena do Krista a do jeho tela, ktorým je Cirkev (porov. tamže 175,b).

Dôležitosť krstu pre Boží ľud je zrejmá i na príklade dejín kresťanskej komunity v Japonsku. Toto spoločenstvo zažilo začiatkom sedemnásteho storočia tvrdé prenasledovanie. Mnohí sa stali mučeníkmi, kňazi boli vyhnaní a tisíce veriacich bolo zabitých. V krajine nezostal žiaden kňaz, vyhnali všetkých. Komunita sa stretávala v tajnosti, udržiavajúc vieru a modlitbu v skrytosti. Keď sa narodilo dieťa, otec alebo matka ho pokrstili, pretože za mimoriadnych okolností môže krstiť každý veriaci. Po návrate misionárov, približne po dva a pol storočí, po 250-tich rokoch, vyšli veriaci z úkrytu a Cirkev smela opäť zakvitnúť. Prežili vďaka milosti svojho krstu! Táto skutočnosť je významná. Boží ľud odovzdáva vieru, krstí svoje deti a napreduje. Udržiavali taktiež, hoci v skrytosti, ducha spoločenstva, pretože krst im umožnil stať sa jedným telom v Kristovi. Boli izolovaní, skrytí, ale vždy boli súčasťou Božieho ľudu, členmi Cirkvi. Z týchto dejín sa môžeme naučiť veľa!

Preklad sr. Agnes Jenčíková CJ