Pápeža čaká vo farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pestrý program

Farnosť v centre mesta, ktorá však zažíva realitu periférie. Takto v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas opisuje rímsku farnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorú v nedeľu 19. januára navštívi pápež František, jej správca don Valerio Baresi.
„Ide o farnosť, ktorá je, keďže sa nachádzame hneď vedľa stanice Termini, možno tou najcentrálnejšou v Ríme. Musíme vziať do úvahy obrovskú frekventovanosť pútnikov, turistov, pracovníkov, teda celkovo viac ako 500-tisíc ľudí, ktorí každodenne prejdú stanicou Termini.“ Farnosť, pod ktorú spadá spomínaná stanica, spravujú saleziáni. Podľa slov dona Baresiho sú otvorení mladým, predovšetkým univerzitným študentom, a ich snahou je „zvýšiť povedomie o službe chudobným bez domova a utečencom“, ktorí stoja v centre ich pozornosti.

Don Baresi tiež priblížil program návštevy Svätého Otca, ktorý do vo farnosti zavíta približne o 16. hod. Na nádvorí kostola sa stretne s farníkmi a privíta ho asi stovka utečencov, ako aj zástupcovia dobrovoľníkov farnosti. „Potom sa stretne s deťmi pokrstenými počas roka a s ich rodičmi, mladomanželmi a mladými rodinkami. Vyslúži sviatosť zmierenia piatim ľuďom a asi o 18. hod. bude sláviť eucharistiu. Následne pozdraví chorých a stretne sa so saleziánskou komunitou. Posledným stretnutím bude to s mladými z farnosti,“ informoval jej duchovný správca.

Stavba kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bola dokončená v roku 1887 len vďaka štedrým darom veriacich. Na želanie pápeža Leva XIII. ho spolu s farnosťou vybudoval don Bosco, ktorý si stanovil podmienku, že vedľa kostola bude stáť aj hospic pre chudobnú mládež. Don Baresi v tejto súvislosti pripomína nasledovnú anekdotu: „Don Bosco sa zaviazal postaviť kostol z poslušnosti k pápežovi. Jeho odpoveď, ktorú dal Levovi XIII., znela: «Každé želanie pápeža je pre mňa rozkazom.» Prirodzene, nemal žiadne peniaze a rada saleziánov vtedy hlasovala jednotne proti prijatiu takéhoto bremena spojeného s výstavbou kostola: osem hlasov bolo proti a jeden za, ten patril donovi Boscovi. Vtedy don Bosco saleziánom povedal: «Nielenže nám Pán umožní nájsť peniaze na stavbu, ale daruje nám aj čosi navyše.» A skutočne, po siedmich rokoch sa nielenže podarilo vybudovať kostol, ale tiež jeho okolie, v takmer takej podobe, ako ho poznáme v súčasnosti. Keďže pre vybudovanie kostola musel don Bosco precestovať Taliansko, Francúzsko a Španielsko, bol vyčerpaný a začal sa hrbiť takým spôsobom, až sa ho ľudia pýtali: «Don Bosco, ale prečo sa tak hrbíte?» On odpovedal: «Pretože na svojich pleciach nesiem rímske Najsvätejšieho Srdce Ježišovo.»“ –mf–