Moskovský patriarchát o udeľovaní krstu deťom narodeným z prenajatej matky

Rusko - Medzi dokumentmi, ktoré schválila synoda Ruskej pravoslávnej cirkvi v dňoch 25. – 26. decembra 2013 v Moskve je aj dokument týkajúci sa krstu detí narodených cestou asistovaného oplodnenia z náhradnej matky. Ide o riešenie reálnych situácií, ktoré sa vyskytujú v dôsledku tzv. „prenajímania maternice“, praxe z morálneho hľadiska jednoznačne odmietanej katolíckou i pravoslávnou cirkvou. V dokumente Moskovského patriarchátu, ako referuje denník L´Osservatore Romano, sa pripomína, že každé dieťa môže byť pokrstené vo viere tých, ktorí o túto sviatosť pre dieťa žiadajú: „Dieťa nie je zodpovedné za skutky svojich rodičov a nenesie vinu za skutočnosť, že jeho príchod na svet sa udial cestou reprodukčných technológií odsúdených Cirkvou“. Moskovský patriarchát, hoci zdôrazňuje svoj odmietavý postoj k takýmto praktikám, ktoré sú dnes v Rusku legálne, neodopiera krst, ale odporúča udeliť ho dieťaťu až vo veku, keď sa bude môcť ujať plnenia svojich sviatostných povinností pred Bohom. Dokument dodáva, že napriek tomu môže dieťa prijať krst aj v útlom veku, za podmienky, že jeho rodičia vykonajú akt obrátenia a zaviažu sa vychovávať dieťa v kresťanskej viere a v poslušnosti voči slovu evanjelia. Ruská pravoslávna cirkev považuje náhradné materstvo za neprijateľnú reprodukčnú metódu, poukazujúc na „protiprirodzenú stránku“ takejto praxe, ktorá „znehodnocuje ľudskú dôstojnosť ženy a jej ušľachtilé povolanie matky, keďže jej telo sa považuje iba za akýsi druh inkubátora, za stroj“. Ako je známe, pri takejto praxi asistovanej reprodukcie sa „nosiaca matka“ zaviaže vynosiť a porodiť dieťa neplodného páru, ktorému potom novorodenca odovzdá. Dieťa však za toto všetko nenesie zodpovednosť, konštatuje synoda, a môže byť teda pokrstené na základe viery svojich rodičov a krstných rodičov. Predsa však, „ak sa rodičia jednoznačne nekajajú z tohto svojho činu a ak krstní rodičia s takým hriešnym činom v skutočnosti súhlasia, potom táto vec nie je len otázkou kresťanskej výchovy dieťaťa. Odmietnutie pokrstenia je v takomto prípade v zhode s tradíciou pravoslávia, ktorá predpokladá stotožnenie sa s náukou Cirkvi zo strany pokrsteného alebo jeho rodičov a krstných rodičov, v prípade že ide o dieťa. Takéto odmietnutie nadobúda aj pastoračný význam, pretože spoločnosť tak dostane jasný signál zo strany Cirkvi, že praktika «prenajímania maternice» je z pohľadu kresťanského života neprijateľná.“ Celý postup pri takomto prípade udelenia krstu musí sledovať miestny biskup a na kňaza, ktorý by sa v takejto záležitosti rozhodol urobiť výnimku, sa vzťahujú kánonické sankcie. Jedinou výnimkou je nebezpečenstvo smrti novorodenca: v takomto prípade sa krst udeľuje bez prekážok. Ak teda rodičia nevyznajú svoj hriech, krst sa oddiali, kým nezmenia svoj postoj, alebo pokiaľ dieťa nebude schopné samé sa rozhodnúť pre svoju príslušnosť k viere. -jb-