Novoročná homília Svätého Otca Františka: «Matka Božia!»
Vatikán 1. januára 2014 - Na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky celebroval pápež František
svätú omšu v Bazilike sv. Petra so začiatkom o 10. hodine predpoludním. Nasleduje
plné znenie jeho homílie:
„Prvé čítanie nám ponúklo starobylú modlitbu požehnania,
ktorú Boh vnukol Mojžišovi, aby ju naučil Árona a jeho synov: «Nech ťa žehná Pán a
nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti
svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!» (Nm 6,24-26). Viac než kedykoľvek má význam
nanovo počúvať tieto slová požehnania na začiatku nového roka: budú sprevádzať naše
putovanie časom, ktorý sa otvára pred nami. Sú to slová sily, odvahy, nádeje. Nie
nejakej iluzórnej nádeje, založenej na krehkých ľudských prísľuboch, ani nie nádeje
naivnej, ktorá si budúcnosť predstavuje ako lepšiu len preto, že ide o budúcnosť.
Táto nádej má svoje zdôvodnenie práve v Božom požehnaní, požehnaní obsahujúcom najväčšie
žičenie, žičenie Cirkvi pre každého z nás, prianie celej plnosti Pánovej láskavej
ochrany a jeho prozreteľnej pomoci.
Žičenie obsiahnuté v tomto požehnaní
sa plne uskutočnilo v žene Márii, v jej predurčení stať sa Božou Matkou, a vyplnilo
sa v nej prv než vo všetkých stvoreniach.
Matka Božia! Toto je hlavný a zásadný
titul Panny Márie. Ide tu o vlastnosť, o úlohu, ktorú viera kresťanského ľudu vo
svojej vrúcnej a pravej nábožnosti voči Nebeskej Matke chápala od nepamäti.
Pripomeňme
si ten veľký moment v dejinách starobylej Cirkvi, ktorým bol Efezský koncil, na ktorom
bolo so záväznou autoritou definované božie materstvo Panny Márie. Pravda o Máriinom
božom materstve našla odozvu v Ríme, kde bola krátko nato postavená Bazilika Santa
Maria Maggiore, prvá mariánska svätyňa Ríma a celého Západu, v ktorej sa uctieva
obraz Matky Božej – Theotokos – s titulom Salus populi romani. Hovorí
sa, že obyvatelia Efezu sa počas koncilu zhromaždili po bokoch brány baziliky, kde
sa konalo stretnutie biskupov a volali: «Matka Božia!» Žiadajúc o úradné definovanie
tohto titulu Panny Márie veriaci dávali na vedomie, že jej priznávajú božie materstvo.
Je to spontánny a úprimný postoj detí, ktoré dobre poznajú svoju Matku, pretože ju
milujú s nesmiernou nehou. No je to viac: je to ten sensus fidei svätého a
Bohu verného ľudu, ktorý sa vo svojej jednote nikdy nemýli.
Mária je odjakživa
prítomná v srdci kresťanského ľudu, v jeho nábožnosti a predovšetkým v jeho napredovaní
na ceste viery. «Cirkev kráča v čase ... a na tejto ceste ide v šľapajach Panny Márie»
(Ján Pavol II., Enc. Redemptoris Mater, 2). Naša cesta viery je rovnaká ako
Máriina, preto ju pociťujeme ako nám osobitne blízku. Pokiaľ ide o vieru, ktorá je
jadrom kresťanského života, Matka Božia zdieľala našu situáciu, musela kráčať tými
istými cestami, po ktorých chodíme my, často náročnými a tmavými, musela napredovať
na «ceste viery» (Konšt. Lumen gentium, 58).
Naša cesta viery je nerozlučným
spôsobom spojená s Máriou, odkedy nám ju Ježiš, zomierajúci na kríži, daroval ako
Matku slovami: «Hľa, tvoja Matka!» (Jn 19,27). Tieto slová majú hodnotu testamentu
a dávajú svetu matku. Od tej chvíle sa Matka Božia stala aj našou Matkou! V hodine,
keď bola viera učeníkov naštrbená toľkými ťažkosťami a neistotami, Ježiš ich zveril
tej, ktorá ako prvá uverila, a ktorej viera nikdy nezlyhala. A táto „žena“ sa stáva
našou Matkou vo chvíli, keď stráca Božieho Syna. Jej ranené srdce sa rozširuje, aby
v ňom bolo miesto pre všetkých ľudí, dobrých aj zlých, všetkých, a miluje ich tak,
ako ich miloval Ježiš. Žena, ktorá na svadbe v Káne Galilejskej svojou vierou spolupracovala
na tom, aby sa vo svete zjavili úžasné Božie skutky, na Kalvárii udržiava horiaci
plameň viery vo vzkriesenie Syna a s materinským citom ju sprostredkúva druhým. Matka
sa takto stáva zdrojom nádeje a pravej radosti!
Matka Vykupiteľa nás predchádza
a ustavične nás utvrdzuje vo viere, v povolaní a v poslaní. Svojím príkladom pokory
a ochoty plniť Božiu vôľu nám pomáha pretlmočiť našu vieru do podoby ohlasovania evanjelia,
ktoré je radostné a bez hraníc. Naše poslanie bude takto prinášať ovocie, keďže je
formované Máriiným materstvom. Jej zverme našu cestu viery, túžby nášho srdca, naše
potreby a potreby celého sveta, osobitne hlad a smäd po spravodlivosti a pokoji a
po Bohu, a vzývajme ju všetci spolu. Pozývam vás vzývať ju po tri razy, podobne ako
spomínaní bratia v Efeze, osloviac ju «Matka Božia!» [Spolu s prítomnými tri razy:
«Matka Božia!»] Amen.“