Pápež František na Anjel Pána: Sv. Jozef nenosil v sebe hnev

Vatikán 22. decembra - Dnešná Štvrtá adventná nedeľa v tesnej blízkosti Vianoc sa pre mnohých obyvateľov Ríma i pútnikov z iných miest stala príležitosťou stretnúť sa s pápežom Františkom pri modlitbe Anjel Pána. Na Námestí sv. Petra zatiaľ ešte plátno zahaľuje stavbu betlehema a vianočný strom stojí nerozsvietený. Napoludnie sa Svätý Otec sa z okna svojej pracovne prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto Štvrtú adventnú nedeľu nám evanjelium rozpráva o udalostiach, ktoré predchádzali Ježišovmu narodeniu; evanjelista Matúš ich podáva z pohľadu sv. Jozefa, ženícha Panny Márie. Jozef a Mária žili v Nazarete. Nebývali ešte spolu, pretože ich manželstvo ešte nebolo dokonané. Medzitým sa Mária, po tom, ako prijala anjelovu zvesť, ocitla v požehnanom stave pôsobením Ducha Svätého. Keď si Jozef všimol túto skutočnosť, zostal rozrušený. Evanjelium nevysvetľuje, aké azda boli jeho myšlienky, ale hovorí nám to, čo je podstatné: usiluje sa plniť Božiu vôľu a je pripravený na najradikálnejšie zrieknutie. Miesto toho, aby sa obraňoval a nárokoval si svoje práva, Jozef si volí riešenie, ktoré pre neho predstavuje nesmiernu obetu. Evanjelium hovorí: «Bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť» (Mt 1,19).

Táto krátka veta v sebe zhŕňa ozajstnú vnútornú drámu, ak pomyslíme na lásku, ktorú mal Jozef voči Márii. No aj za takýchto okolností má Jozef v úmysle plniť Božiu vôľu a robí rozhodnutie, istotne s veľkou bolesťou, rozísť sa s Máriou potajomky. Je potrebné meditovať o týchto slovách, aby sme pochopili, aká to bola skúška, ktorou musel Jozef prejsť v dňoch, ktoré predchádzali narodeniu Ježiša. Skúška podobná obete Abraháma, keď Boh od neho žiadal syna Izáka (porov. Gn 22): vzdať sa toho najvzácnejšieho, najmilovanejšej osoby. No rovnako ako v prípade Abraháma, Pán zasahuje. Našiel vieru, ktorú hľadal a otvára inú cestu, cestu lásky a šťastia: «Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého» (Mt 1,20).

Toto evanjelium nám naplno ukazuje veľkosť Jozefovho ducha. Budoval si úspešný životný plán, no Boh mal pre neho pripravený iný plán, väčšie poslanie. Jozef bol mužom neustále načúvajúcim Božiemu hlasu, hlboko vnímavým na jeho skryté priania, bol človekom pozorným na posolstvá prichádzajúce k nemu z hlbín srdca i zhora. Nezdráhal sa uskutočniť tento svoj životný program, nedopustil, aby mu dušu otrávilo roztrpčenie, ale bol pripravený dať sa k dispozícii tej novej skutočnosti, ktorá mu bola predstavená takým rozrušujúcim spôsobom. Je to tak, bol to človek dobrý. Neprechovával nenávisť a nedovolil, aby mu hnev otrávil dušu. No koľkokrát nepriateľstvo, antipatia, ba priam nenávisť otrávia dušu nám! A toto škodí. Nikdy to nedopusťme: on je nám v tomto vzorom. A Jozef sa tak stal ešte viac slobodným a veľkým. Prijmúc sám seba podľa Pánovho zámeru, Jozef naplno nachádza seba samého, presahujúc seba samého. Táto jeho sloboda zrieknuť sa toho, čo mu patrí, vlastníctva vlastného života, a táto jeho plná vnútorná disponovanosť pre Božiu vôľu sú pre nás výzvou a ukazujú nám cestu.

Otvorme sa teda pre slávenie Vianoc kontemplovaním Márie a Jozefa: Márie, ženy plnej milosti, ktorá mala odvahu odovzdať sa celkom Božiemu slovu; Jozefa, muža verného a spravodlivého, ktorý dal prednosť viere v Pána pred počúvaním hlasov pochybovania a ľudskej hrdosti. Spolu s nimi kráčajme smerom k Betlehemu.“

Po týchto slovách sa Svätý Otec spolu s prítomnými po latinsky pomodlil Anjel Pána a udelil im apoštolské požehnanie.

Pápež František potom osobitne pozdravil niektoré skupiny pútnikov. Na prvom mieste si všimol zďaleka čitateľný transparent: „Čítam tam veľkými písmenami: «Chudobní nemôžu čakať». To je pekné! Núti ma to myslieť na to, že Ježiš sa narodil v stajni, nie v nejakom dome. Potom bol nútený utekať, ísť do Egypta, aby si zachránil život. Napokon sa vrátil do svojho domu, do Nazaretu. A ja dnes myslím, aj po prečítaní si týchto slov, na mnohé rodiny bez domu, či už ho nikdy nemali, alebo ho z nejakých príčin stratili. Rodina a dom patria spolu. Je veľmi ťažké udržiavať rodinu bez domu na bývanie. V týchto dňoch Vianoc pozývam všetkých, jednotlivcov, zložky spoločnosti, verejných predstaviteľov, aby urobili všetko pre to, aby každá rodina mohla mať dom.“

Medzi ďalšími skupinami pápež František pozdravil účastníkov štafety z Alexandrie do Ríma s cieľom podporiť úsilie o pokoj v Somálsku. Ďalším sa prihovoril nasledovne: „Tým z Talianska, ktorí sa sem zišli, aby manifestovali svoju sociálnu angažovanosť, želám aby dávali konštruktívny príspevok, odmietajúc pokušenia konfliktov a násilia a sledujúc vždy cestu dialógu.“

Svätý Otec sa rozlúčil so slovami: „Prajem všetkým požehnanú nedeľu a Vianoce naplnené nádejou, spravodlivosťou a bratstvom. Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“

Preklad: Jozef Bartkovjak SJ