Pápež František vo Svätej noci: Nebojte sa! Ježiš rozjasňuje temnoty

Pápež František vstúpil do slávenia Vianoc spolu s veriacimi v Bazilike sv. Petra 24. decembra o 21.30 slávením Omše vo Svätej noci zo Slávnosti Narodenia Pána. Spolu s ním koncelebrovalo 30 kardinálov Rímskej kúrie, 40 biskupov a 250 kňazov. Mnohí veriaci, ktorí sa do baziliky nezmestili, sa svätej omše zúčastnili na námestí. V úvode slávnosti Svätý Otec uložil sošku novonarodeného Ježiška na ústredné miesto pred oltárom. V homílii sa sústredil na tajomstvo putujúceho Božieho ľudu a na svetlo, ktorým Boží Syn prežaruje naše temnoty. Viackrát pritom zopakoval slová „Nebojte sa!“ - Nasleduje plné znenie homílie:

1. «Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo» (Iz 9,1). Toto Izaiášovo proroctvo nás nikdy neprestane dojímať, osobitne keď ho počúvame v liturgii Svätej noci narodenia Pána. A nie je to len záležitosť citová, sentimentálna. Vyvoláva v nás pohnutie, pretože vyslovuje hlbokú skutočnosť toho, čím sme: sme putujúcim ľudom a okolo nás – a aj vnútri v nás – sú temnoty a svetlo. A v tejto noci, zatiaľ čo duch temnôt zahaľuje svet, sa obnovuje udalosť, ktorá nás vždy napĺňa úžasom a prekvapením: putujúci ľud vidí veľké svetlo. Svetlo, ktoré nás vedie k uvažovaniu nad týmto tajomstvom: tajomstvom putovania a videnia.

Putovať. Toto slovo, sloveso, nás núti premýšľať o behu dejín, o tom dlhom putovaní, ktoré predstavuje dejiny spásy, počnúc od Abraháma, nášho Otca vo viere, ktorého Pán jedného dňa povolal odísť, vyjsť zo svojej krajiny, aby kráčal smerom do krajiny, ktorú mu Pán ukáže. Odvtedy je totožnosť nás veriacich totožnosťou ľudu putujúceho do zasľúbenej zeme. Tieto dejiny neustále sprevádza Pán! On je vždy verný svojej zmluve a svojím prísľubom. Boh je totiž verný, «Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy» (1 Jn 1,5). Zo strany ľudu sa naopak striedajú momenty svetla a tmy, vernosti a nevernosti, poslušnosti a vzdoru; momenty ľudu putujúceho a ľudu blúdiaceho.

Aj v našich osobných dejinách sa striedajú chvíle svetlé a temné, svetlá a tiene. Ak milujeme Boha a bratov, kráčame vo svetle, no ak sa naše srdce uzavrie, ak v nás prevládne pýcha, lož, presadzovanie vlastných záujmov, vtedy temnoty vstupujú do nášho vnútra a obklopujú nás. «Kto nenávidí svojho brata – píše apoštol Ján – je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči» (1 Jn 2,11). Zaiste, ľud na ceste je putujúcim ľudom, ktorý nechce byť ľudom blúdiacim.

2. Do tejto noci ako lúč najjasnejšieho svetla zaznieva zvesť Apoštola: «Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom» (Tít 2,11). Tou milosťou, ktorá sa zjavila vo svete, je Ježiš, narodený z Panny Márie, pravý človek a pravý Boh. On prišiel do našich dejín, mal účasť našom putovaní. Prišiel nás oslobodiť z temnôt a darovať nám svetlo. V ňom sa zjavila milosť, milosrdenstvo, nežnosť Otca: Ježiš je Láskou, ktorá sa stala telom. Nie je iba učiteľom múdrosti, nie je iba ideálom, na ktorý sa zameriavame vo vedomí, že sme od neho neprekonateľne vzdialení. Je zmyslom života a dejín, postavil svoj stan uprostred nás.

3. Pastieri boli prví, čo uvideli tento „stan“ a prijali zvesť o Ježišovom narodení. Boli prvými, pretože patrili medzi posledných, medzi vytisnutých na okraj. A boli prvými, pretože v noci bdeli pri strážení svojho stáda. Zásadou pútnika je bdelosť, a oni bdeli. Spolu s nimi sa zastavme pred Dieťaťom, postojme v tichu. Spolu s nimi poďakujme Pánovi, že nám daroval Ježiša, a spolu s nimi dajme z hĺbky nášho srdca vystúpiť chvále jeho vernosti: Dobrorečíme Ti, Pane, Bože Najvyšší, že si sa znížil kvôli nám. Ty si nesmierny, a stal si sa maličkým; si bohatý, a stal si sa chudobným; si všemohúci, a stal si sa slabým.

V tejto Noci sa deľme s radosťou evanjelia: Boh nás miluje, miluje nás tak veľmi, že nám daroval svojho Syna ako nášho brata, ako svetlo do našich temnôt. Pán nám opakuje: «Nebojte sa!» (Lk 2,10). Tak ako povedali anjeli pastierom: «Nebojte sa!». A aj ja opakujem všetkým vám: Nebojte sa! Náš Otec je trpezlivý, miluje nás, dáva nám Ježiša, aby nás viedol pri putovaní do zasľúbenej zeme. On je svetlo, ktoré rozjasňuje temnoty. On je milosrdenstvo: náš Otec nám vždy odpúšťa. On je náš pokoj. Amen.

(Preklad: Jozef Bartkovjak SJ)

Na záver svätej omše Svätý Otec preniesol sošku malého Ježiška do bočnej kaplnky na ľavej strane baziliky, kde ju diakon uložil do jasličiek betlehemu. S kvetmi v rukách ho sprevádzalo v procesii desať detí, pochádzajúcich z rôznych častí sveta: z Filipín, Konga, Libanonu, Argentíny a Talianska.

Pred vstupom do slávenia sviatkov Narodenia Spasiteľa bol na Námestí sv. Petra odhalený aj tradičný veľký betlehem, ktorý je tento rok darovaný z Neapola. Ceremóniu jeho odhalenia o piatej popoludní viedol kardinál Comastri, vikár Svätého Otca pre Mesto Vatikán, za účasti predstaviteľov Neapola a tvorcov umeleckého diela. -jb-