Pápežovo vianočné prianie v utorkovej homílii: Dovoľme Pánovi písať náš príbeh

Vatikán 17. decembra 2013 - Pápež František chcel svätú omšu v deň svojich narodením sláviť v rodinnej atmosfére, s personálom Domu sv. Marty. Podľa svojho zvyku, po skončení slávenia každého osobne pozdravil. Medzi koncelebrantmi a gratulantmi boli: kardinál dekan Angelo Sodano, za kardinálske kolégium, štátny sekretár Mons. Pietro Parolin, ktorý zablahoželal Svätému Otcovi aj v mene svojich spolupracovníkov na štátnom sekretariáte. Ku gratulantom sa pripojil aj pápežský almužník Mons. Konrad Krajewski spolu s tromi bezdomovcami z ubytovne v blízkosti Vatikánu. Všetci prítomní, na čele s riaditeľom domu Santa Marta, zaspievali oslávencovi zdravicu a boli pozvaní na raňajky v jedálni domu.
Rodokmeň z dnešného úryvku evanjelia (Mt 1, 1-17), plný mien predkov Ježiša Krista, bol pre Svätého Otca motiváciou, aby s láskou spomenul mená niektorých zamestnancov domu. Následne sa pozastavil pri skutočnosti, že Pán je prítomný v našom živote, kráča s nami, je medzi nami a nikdy nás nenechá osamote:

„Počul som, ako raz ktosi povedal: ‚Tento úryvok evanjelia je ako telefónny zoznam!‘ Ale nie, je to celkom iná vec: tento príbeh evanjelia je skutočná história a má dôležité opodstatnenie. Je to pravdivá história, pretože, ako hovorieval sv. pápež Lev, Boh poslal svojho Syna. Ježiš je jednej podstaty s Otom, ale tiež jednej podstaty s matkou. Žena. Toto je tá rovnaká podstata Matky. Boh vstúpil do ľudských dejín. Boh sa chcel stať súčasťou dejín. Je s nami, prešiel s nami kus cesty.“

Po prvom hriechu v raji sa rozhodol pre tento zámer – kráčať spolu s nami. Povolal Abraháma, „prvého menovaného v tomto zozname“ a „pozval ho putovať“. Abrahám „začal toto putovanie“. Potom Izák, Jakub, Júda. „A takto pokračuje toto putovanie dejinami“. „Boh kráča so svojím ľudom. Boh nás nechcel prísť zachrániť mimo dejín. Chcel písať spolu s nami historický príbeh.“ Príbeh, ktorý ide od hriechu k svätosti, ako povedal Svätý Otec. V tomto zozname sú svätci, „ale sú v ňom aj hriešnici“:

„Hriešnici najvyššieho stupňa, ktorí spáchali ťažké hriechy. A Boh s nimi vstúpil do príbehu dejín. Hriešnici, ktorí neodpovedali na všetko, čo s nimi Boh zamýšľal. Spomeňme si na Šalamúna, taký veľký, taký múdry, a skončil, chudák, tak, že ani nevedel, ako sa volá! Ale Boh bol s ním. A to je pekné, nie? Boh je jednej podstaty s nami. Píše s nami dejiny. Ba čo viac, keď chce Boh povedať, kto je, hovorí: ‚Som Boh Abraháma, Izáka a Jakuba‘. Aké je teda priezvisko Boha? Sme ním každý z nás. Vezme si od nás meno, aby bolo jeho priezviskom. ‚Som Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, Petra, Marietty, Armonyho, Marisy, Šimona, všetkých!‘ Od nás si berie priezvisko. Priezviskom Boha je každý jeden z nás.“

On, náš Boh, zopakoval Svätý Otec, vstúpil do našich dejín, vzal si za priezvisko naše meno a dovolil nám písať jeho príbeh. „My píšeme tento príbeh o milosti a hriechu a on kráča za nami.“ Toto je „pokora Boha, Božia trpezlivosť, Božia láska.“ Je to dojímavé. „Toľko lásky, toľko nehy, mať takéhoto Boha“:

„Jeho radosťou bolo zdieľať svoj život s nami. Kniha Múdrosti hovorí, že Pánova radosť je medzi synmi človeka, s nami. Blížia sa Vianoce, tak myslime na to, že ak on písal svoj príbeh s nami, ak si on zobral svoje priezvisko od nás, ak on nechal nás, aby sme písali jeho príbeh, dovoľme mu teda, aby on písal náš príbeh. A to je svätosť: Nechať Pána, aby písal naše dejiny. A toto je vianočné prianie pre nás všetkých. Aby Pán písal náš príbeh a aby sme mu dovolili písať ho. Nech sa tak stane!“ –jk–

Foto: Pápež František pri návšteve detskej ambulancie vo Vatikáne 14. decembra 2013