2013-12-17 20:03:38

Arcibiskup Mamberti: Koncept ľudských práv sa zrodil v kresťanskom prostredí


„Kresťanstvo a sloboda: historické a súčasné perspektívy“ – touto témou sa zaoberala konferencia, ktorú minulý piatok 13. decembra otvoril arcibiskup Dominique Mamberti, vatikánsky sekretár pre vzťahy so štátmi. Na pôde rímskej univerzity Urbaniana ju organizovala washingtonská Georgetown University. Všimnime si hlavné myšlienky príhovoru arcibiskupa Mambertiho, ktorého text priniesol 15. decembra vatikánsky denník L´Osservatore Romano.

Arcibiskup Mamberti vyzdvihol „pôvodné a hlboké puto medzi kresťanstvom a slobodou.“ Pripomenul, že samotný pojem ‚ľudské práva‘ sa zrodil v kresťanskom kontexte. Na príklade sv. Tomáša Móra demonštroval, že kresťania sú tí, ktorí, osvietení rozumom a na základe svojej slobody svedomia, odmietajú akýkoľvek útlak. „Súvislosť medzi kresťanstvom a slobodou je preto originálna a má svoje hlboké korene v Kristovom učení, ktoré potom našlo vo sv. Pavlovi jedného z jeho najneohrozenejších a najvynikajúcejších priaznivcov. Sloboda je podstatou kresťanstva, pretože, ako hovorí Pavol, Kristus nás oslobodil, aby sme boli natrvalo slobodnými‘. Apoštol hovorí predovšetkým o vnútornej slobode kresťana, ale táto vnútorná sloboda má samozrejme aj sociálne dôsledky,“ pripomenul Mons. Mamberti, pričom poukázal na Milánsky edikt, ktorého 1700. výročie si tomto roku pripomíname. Tento podľa neho predstavuje vrchol sociálnej expanzie vnútornej slobody spomínanej sv. Pavlom. Súčasne, z hľadiska historického a kultúrneho, edikt znamená začiatok cesty, ktorá bola charakteristická pre dejiny Európy a celého sveta, a ktorá viedla počas storočí k definícii ľudských práv a potvrdeniu slobody náboženského vyznania ako prvého z ľudských práv.”

Dominique Mamberti ďalej upozornil na dôležitú súvislosť: Ak si Konštantín uvedomoval, že rozvoj Ríše závisí od možnosti každého slobodne vyznávať svoju vieru, história ukazuje, že tu je akýsi začarovaný kruh medzi otvorenosťou k transcendentnej charakteristike ľudského myslenia a sociálnym rozvojom. Stačí sa pozrieť na umelecké dedičstvo sveta, a nielen to, ktoré má kresťanský pôvod, aby sme pochopili dobro tejto súvislosti.“ Vo svojej prednáške však arcibiskup upozorňuje na podmienku správneho chápania slobody: „Je nevyhnutné rozptýliť mylnú predstavu, do ktorej je ľahko upadnúť, pretože slovo ‚sloboda‘ možno interpretovať mnohorakými spôsobmi. Nemôže byť redukovaná na obyčajnú svojvoľnú ľubovôľu, ani chápaná negatívne ako absencia záväzkov, ako sa, žiaľ, deje v kultúre dneška.

Príspevok arcibiskupa Mambertiho vrcholí témou náboženskej slobody. Autor poznamenáva, že „správne prežívanie náboženskej slobody nemožno oddeliť od vzájomnej interakcie rozumu a viery. Ako hovorí, „toto predstavuje súčasne ochranu proti relativizmu, ako aj proti tým formám náboženského fundamentalizmu, ktoré rovnako ako relativizmus vidia v náboženskej slobode ohrozenie ich vlastných ideologických pozícií.“ Arcibiskup vysvetľuje že „keď Druhý vatikánsky koncil potvrdil princíp náboženskej slobody, nenavrhol novú doktrínu, ale naopak opakovane potvrdil spoločnú ľudskú skúsenosť, a síce, že «všetci ľudia, v súlade so svojou dôstojnosťou, ako osoby obdarené rozumom a slobodnou vôľou – a teda osobne zodpovední – sú samou svojou prirodzenosťou pobádaní a zároveň mravne povinní hľadať pravdu» (Dignitatis humanae, 2). Spolu s touto povinnosťou hľadať pravdu koncil zároveň potvrdil starobylý princíp, že tejto povinnosti nemôžu ľudia zadosťučiniť, keby neboli zároveň „chránení pred vonkajším donucovaním“ zo strany moci.

Zo svojej skúsenosti vatikánskeho sekretára pre vzťahy so štátmi Domenique Mamberti hovorí, že v medzinárodných rokovaniach sa nezriedka ukazuje neporozumenie tohto základu náboženskej slobody, keď sa otázka náboženskej slobody „redukuje len na analýzu jednotlivých prípadov, miesto toho, aby sa k nej pristupovalo rovnako ako k iným základným slobodám. V takomto prístupe je nepriamo vyjadrené premyslené odmietanie akejkoľvek možnosti ukotviť ľudský život vo vzťahu k pravde. To, či takéto odmietnutie má charakter relativistický alebo fundamentalistický, nie je až tak podstatné, pretože majú spoločného menovateľa, ktorým je strach. Je to strach pochádzajúci zo zloby, ktorá zatemňuje dobro a kazí srdce“ (porov. Múd 4,11-12), cituje arcibiskup Mamberti slová Knihy Múdrosti. Kresťanská vízia je podľa neho radikálne odlišná: „Nedominuje v nej strach, ale radosť z pravdy, ktorá oslobodzuje (porov. Jn 8,32). Citujúc slová pápeža Františka z jeho listu Eugeniovi Scalfarimu zo 4. septembra 2013, „ide tu o pravdu, vnímanú nie ako také absolútno, ktorého sme sa už zmocnili, ako skôr ako možný objekt rozumového a vzťahového poznávania (porov. „List neveriacemu“, La Repubblica, 4. 9. 2013), ktorý nachádzame ako možnosť zdravého uplatňovania slobody. A práve v tejto súvislosti nachádzame opravdivú dôstojnosť ľudskej osoby,“ uzatvára svoj príspevok na konferencii Kresťanstvo a sloboda Mons. Domenique Mamberti. -jk, jb-

Obr.: Mons. Dominique Mamberti pri vystúpení na 68. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN 1. októbra 2013 v New Yorku







All the contents on this site are copyrighted ©.