Mons. Parolin: Úlohou diplomatov je urobiť svet šťastnejším

„Musíme dokázať, že mier je možný a nie je nejakou utópiou.“ Uviedol to dnes vatikánsky štátny sekretár Mons. Pietro Parolin počas stretnutia s diplomatickým zborom akreditovaným pri Svätej stolici. Zdôraznil, že Cirkev sa podľa želania pápeža Františka zaviazala spoločne so všetkými budovať ľudstvo, ktoré by bolo skutočnou rodinou, a v ktorom by dialóg víťazil nad vojnou a konfliktami. Nový vatikánsky sekretár sa dnes chcel veľvyslancom poďakovať aj za ich blahoželania, ktoré od nich obdržal pri príležitosti jeho vymenovania do tejto funkcie. „V čase, keď mnohé oblasti sveta čelia rôznym formám násilia a pretrvávajúcim sociálnym nerovnostiam, by som vás chcel znova uistiť o mojej ochote spolupracovať pri hľadaní pokoja a pri rešpektovaní dôstojnosti každej ľudskej bytosti,“ uviedol Mons. Parolin.

Práve zo slova „spolupráca“ vychádzal vo svojom príhovore, v ktorom sa vrátil aj k téme bratstva, naznačenej v
Posolstve pápeža Františka k Svetovému dňu pokoja. Rovnako varoval, že „nemožno ostať ľahostajnými voči utrpeniu, ktoré sa tak dramatickým spôsobom dotýka ľudských bytostí“: „Musíme ukázať, že mier je možný, že to nie je len nejaká utópia, ale konkrétne dobro, ktoré pochádza od Boha a na ktorého budovaní sa môžeme podieľať našim osobným a solidárnym angažovaním sa. (...) Z tohto dôvodu je nevyhnutné pracovať spoločne na budovaní skutočnej kultúry pokoja, odpovedajúc s odvahou na výzvy, ktoré ohrozujú skutočné spolužitie medzi ľuďmi a národmi.“

Mons. Parolin potom venoval niekoľko myšlienok šťastiu, ktoré označil za „jednu z najhlbších túžob človeka“. Položil si tak otázku, či úlohou diplomatov nie je práve toto: urobiť svet šťastnejším prostredníctvom čoraz bratskejších vzťahov. „Ako to už niekoľkokrát dobre vysvetlil pápež František, každý človek, každý muž a každá žena v našom súčasnom svete, bol stvorený pre radosť a je v neustálom hľadaní tejto radosti, skutočnej radosti,“ povedal vatikánsky štátny sekretár. Pripomenul však, že v mnohých okolnostiach života býva táto radosť často zahalená. Možno ju však nájsť v napredovaní „k pokoju a harmónii medzi národmi“. Je to radosť zo stretnutia a delenia sa, dialógu a zmierenia. Práve také je to ľudstvo, ktoré sa podľa Mons. Parolina snažíme vybudovať spoločne: „Ľudstvo, ktoré by bolo skutočnou rodinou, ľudstvo, kde by mal dialóg pri urovnávaní sporov prednosť pred vojnou, ľudstvo, kde by sila mocných podoprela slabosť najmenších, ľudstvo, kde by sila slabých podoprela slabosť silných. Vieme, ako veľmi muži a ženy dnešnej doby potrebujú nájsť na svojej vlastnej ceste ľudí hlboko humánnych a bratských, ktorí by im mohli darovať nádej pre budúcnosť. Pápež František si želá, aby kresťania boli presne takýmito osobami. Chce, aby Cirkev ohlasovala, svedčila a prinášala radosť.“

Ide o úsilie pápeža Františka, ktoré naliehavo opakuje aj v Apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium. „Od prvých riadkov hovorí o Cirkvi, ktorej dvere sú otvorené, o symbole svetla, priateľstva, radosti, slobody a dôvery. Uzatvorením Roku viery a napísaním listu univerzálnej Cirkvi pápež František zopakoval svoje želanie, že si praje takú Cirkev, ktorá by sa menej zaujímala o posilňovanie svojich hraníc, ale ktorá by vytvárala stretnutie a ohlasovala radosť evanjelia.“

Pri príležitosti blížiacich sa Vianoc vatikánsky štátny sekretár Mons. Parolin zaprial veľvyslancom v závere stretnutia pokoj a radosť, aby ich národy „mohli napredovať smerom k lepšej budúcnosti“. –mf–