Pápež František na Anjel Pána: „Naša Matka je krásna!“

V nedeľu 8. decembra napoludnie sa Svätý Otec František prihovoril veriacim zhromaždeným na modlitbu Anjel Pána na Námestí sv. Petra týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Táto Druhá adventná nedeľa pripadá na deň sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie, a tak náš pohľad priťahuje krása Ježišovej Matky, našej Matky! S veľkou radosťou ju Cirkev kontempluje ako «milosti plnú» (Lk 1,28), a týmito slovami ju pozdravme všetci spoločne: „milosti plná“. Trikrát povedzme: „Milosti plná!“ Všetci: „Milosti plná!“ [prítomní trikrát opakujú zvolanie] A takto na ňu Boh hľadel od prvej chvíle jeho plánu lásky. Hľadel na ňu, krásnu, plnú milosti. Naša Matka je krásna! Mária je nám oporou na našej ceste smerom k Vianociam, pretože nás učí, ako prežívať tento čas Adventu v očakávaní Pána. Tento adventný čas je totiž očakávaním Pána, ktorý nás na sviatky všetkých navštívi, ale tiež každého jednotlivo, v našom srdci. Pán príde! Očakávajme ho!

Evanjelium sv. Lukáša nám predstavuje Máriu, dievča z Nazareta, maličkej lokality v Galilei, na periférii Rímskej ríše a aj na periférii Izraela. Z malej dedinky. A predsa práve na nej, dievčati zo vzdialenej dedinky, spočinul pohľad Pána, ktorý si ju vopred vyvolil, aby bola matkou jeho Syna. Vzhľadom na toto materstvo bola Mária uchránená od dedičného hriechu, čiže od toho nalomenia spoločenstva s Bohom, s druhými a so stvorenstvom, ktoré do hĺbky zraňuje každú ľudskú bytosť. Táto zlomenina však bola vopred uzdravená u Matky toho, ktorý nás prišiel vyslobodiť z otroctva hriechu. Nepoškvrnená je zapísaná v Božom pláne, je plodom Božej lásky, ktorá zachraňuje svet.

A Matka Božia sa od tejto lásky nikdy neoddelila: celý jej život, celé jej bytie je jedným „ánom“ voči tej láske, „ánom“ voči Bohu. Nebolo to však pre ňu ľahké! Keď ju anjel oslovuje «milosti plná» (Lk 1,28), veľmi je tým rozrušená, pretože vo svojej poníženosti sa cíti ničím oproti Bohu. Anjel ju utešuje: «Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš» (v. 30-31). Táto správa ju znepokojí ešte viac, aj preto, lebo ešte nebola zosobášená s Jozefom. No anjel dodáva: «Duch Svätý zostúpi na teba... A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn» (v. 35). Mária počúva, poslúcha vo svojom vnútri a odpovedá: «Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova» (v. 38).

Tajomstvo tohto dievčaťa z Nazareta, ktoré je v Božom srdci, nám nie je cudzie. Nie je to tak, že by ona bola tam, a my tu. Nie, sme spojení. Boh v skutočnosti dáva spočinúť svojmu láskavému pohľadu na každom mužovi a na každej žene! S menom a priezviskom. Jeho pohľad lásky je na každom z nás. Apoštol Pavol hovorí, že Boh „si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli svätí a nepoškvrnení» (Ef 1,4) Aj my sme od počiatku Bohom vyvolení, aby sme žili svätým životom, slobodným od hriechu. Je to plán lásky, ktorý Boh obnovuje zakaždým, keď k nemu prichádzame, osobitne vo sviatostiach.

Na tento sviatok, keď kontemplujeme našu Matku Nepoškvrnenú, krásnu, uvedomujeme si aj naše pravé určenie, naše najhlbšie povolanie: byť milovaní, byť premenení láskou, byť premenení Božou krásou. Hľaďme na ňu, našu Matku, a dovoľme jej hľadieť na nás, aby sme sa naučili byť pokornejšími a tiež odvážnejšími v nasledovaní Božieho Slova. Aby sme prijímali nežné objatie jej Syna Ježiša, objatie, ktoré nám dáva život, nádej a pokoj.“

Po modlitbe Anjel Pána v latinčine a apoštolskom požehnaní Svätý Otec z okna svojej pracovne krátko pozdravil skupiny veriacich na námestí z rôznych častí Talianska. Pripomenul tiež udalosť, ktorú si pripomína Cirkev v Severnej Amerike, 350. výročie založenia Farnosti Notre-Dame de Québec v Kanade, ako prvej farnosti na kontinente. Na záver pápež František vyzval obyvateľov Ríma, aby sa k nemu duchovne pripojili, keď si večer zo synovskej nábožnosti voči Panne Márii vykoná púť k soche Immaculaty na Španielskom námestí, aby jej zveril mesto Rím, Cirkev a celé ľudstvo a zastaví sa aj v Bazilike Santa Maria Maggiore, aby pred ikonou Pannny Márie „Salus Populi Romani“ prosil za všetkých obyvateľov mesta.

Preklad: Jozef Bartkovjak SJ