Slová pápeža teológom: Priblíženie sa k maličkým pomáha k múdrosti

Vatikán 6. decembra 2013 - „Teológovia sú priekopníkmi dialógu Cirkvi s kultúrami.“ Takto pápež František vyjadril poslanie a zároveň ocenenie práce Medzinárodnej teologickej komisie, ktorej členov, na čele s jej predsedom arcibiskupom Gerhardom Ludwigom Müllerom, prijal dnes na osobitnej audiencii. Stretnutie v Sále pápežov bolo vyvrcholením plenárneho zasadania komisie, ktoré sa konalo vo Vatikáne od pondelka 2. decembra. Svätý Otec začal svoj príhovor poďakovaním členom komisie za ich prácu, ktorá – podľa jeho slov – „potvrdzuje dôležitosť cirkevnej služby teológov pre život a poslanie Božieho ľudu“. Následne odvolajúc na dokument „Teológia dnes: Perspektívy, princípy, kritériá“, ktorý vydala Medzinárodná teologická komisia v minulom roku, sa pozastavil pri zadefinovaní teológie ako „vedy a múdrosti“.

„Teológia je vedou a múdrosťou. Je vedou, a ako taká používa všetky pramene pravdy osvietenej vierou, aby prenikala k porozumeniu tajomstva Boha, zjaveného v Ježišovi Kristovi. A je predovšetkým múdrosťou, v škole Panny Márie, ktorá «zachovávala všetky tieto veci vo svojom srdci a premýšľala o nich» (porov. Lk 2,19). Teológ sa usiluje o objasnenie jednoty plánu Božej lásky a snaží sa ukázať, ako pravdy viery tvoria organickú, harmonicky členitú jednotu. Okrem toho teológovi pripadá úloha «pozorne počúvať, rozoznávať a vysvetľovať rozličné spôsoby vyjadrovania našich čias a vedieť ich posúdiť vo svetle Božieho slova, aby sa tak zjavená pravda mohla čoraz dôkladnejšie poznávať, lepšie chápať a vhodnejšie predkladať» (Gaudium et spes, 44). Teológovia sú teda priekopníkmi – a to je dôležité, že sú priekopníkmi. Vpred! Sú priekopníkmi dialógu Cirkvi s kultúrami. No to priekopníctvo je dôležité aj preto, lebo občas si možno myslieť, akoby mali zostať vzadu, v kasárňach... Nie, do čelnej línie! Tento dialóg Cirkvi s kultúrami je dialógom, ktorý je kritický a súčasne vľúdny, ktorý má uľahčiť prijatie Božieho slova ľuďmi «zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov» (Zjv 7,9).“

V tejto perspektíve sa Svätý Otec ďalej dotkol troch kľúčových tém pracovných stretnutí Medzinárodnej teologickej komisie, ktorými sa od 2. do 6. decembra zaoberala: monoteizmus, sociálna náuka Cirkvi v širšom kontexte kresťanskej náuky a problematika „sensus fidei“: „Tri témy, ktorými sa v súčasnej dobe zaberáte, zapadajú do tejto perspektívy. Vaše uvažovanie o vzťahoch medzi monoteizmom a násilím potvrdzuje, že Božie zjavenie je naozaj dobrou zvesťou pre všetkých ľudí. Boh nie je pre ľudí hrozbou! Viera v jedného a trojnásobne svätého Boha nie je a nikdy nemôže privádzať k násiliu a netolerancii. Naopak, jej vysoko racionálna povaha jej dáva univerzálny rozmer, ktorý je schopný zjednotiť ľudí dobrej vôle. Na druhej strane definitívne Zjavenie Boha v Ježišovi Kristovi nijako nepripúšťa použitie násilia ‚v mene Boha‘. Práve cez svoje odmietnutie násilia, cez svoje víťazstvo nad zlom skrze dobro, skrze krv kríža, zmieril Ježiš ľudí s Bohom a medzi sebou navzájom.“

K téme sociálnej náuky Cirkvi pápež František počas dnešnej audiencie pred prítomnými 32 členmi Medzinárodnej teologickej komisie poznamenal: „Tá si kladie za cieľ preložiť do konkrétnosti spoločenského života lásku Boha k človeku, prejavenú v Ježišovi Kristovi. To je dôvod, prečo je sociálna náuka Cirkvi vždy zakorenená v Božom slove, prijímanom, slávenom a prežívanom v Cirkvi. V prvom rade Cirkev vo svojom vnútri má žiť toto sociálne posolstvo, ktoré prináša do sveta. Bratské vzťahy medzi veriacimi, autoritu ako službu, delenie sa s chudobnými: všetky tieto vlastnosti, ktoré charakterizujú život Cirkvi od jej vzniku, môžu a mali by byť živým a príťažlivým príkladom pre rôzne ľudské spoločenstvá, od rodiny až po občiansku spoločnosť.“

„Takéto svedectvo patrí k Božiemu ľudu ako celku“, poznamenal pápež. Boží ľud nazval „ľudom prorokov“ a v tomto kontexte objasnil tretiu tému, ktorou sa komisia zaoberá, tzv. „sensus fidei“: „Skrze dar Ducha Svätého členovia Cirkvi majú ‚zmysel pre vieru‘. Je to akýsi ‚duchovný inštinkt‘, ktorý umožňuje, aby sme spolucítili s Cirkvou a rozpoznali, čo je správne podľa apoštolskej viery a ducha evanjelia. Iste, ‚sensus fidelium‘ nemožno zamieňať so sociologickou skutočnosťou väčšinového názoru, to je jasné. Ide o niečo odlišné. Preto je dôležité – a to je vašou úlohou – vyvinúť kritériá umožňujúce rozlíšiť autentické vyjadrenie ‚sensus fidelium‘. Učiteľský úrad má zo svojej strany povinnosť byť pozorný k tomu, čo Duch hovorí cirkvám prostredníctvom autentických prejavov ‚sensus fidelium‘. Prichádzajú mi na myseľ dva články, č. 8 a č. 12 [konštitúcie] Lumen gentium, ktorá je práve v tejto veci veľmi silná. Pozornosť voči tejto problematike je pre teológov mimoriadne dôležitá. Pápež Benedikt XVI. niekoľkokrát zdôraznil, že teológ musí zotrvávať v načúvaní živej viery pokorných a maličkých, ktorým sa Otcovi zapáčilo odhaliť, čo bolo skryté pred múdrymi a rozumnými (porov. Mt 11,25-26, Homília pri svätej omši s Medzinárodnou teologickou komisiou, 1. decembra 2009).“

„Vaše poslanie je teda fascinujúce a zároveň riskantné“ – povedal Svätý Otec v závere príhovoru teológom. „Obe tieto stránky sú osožné: čaro života, pretože život je krásny, a tiež aj riziko, pretože takto sa môžeme posúvať vpred. Je to poslanie fascinujúce, pretože výskum a vyučovanie teológie sa môžu stať opravdivou cestou svätosti, o čom svedčí množstvo otcov a učiteľov Cirkvi. Ale je tiež riskantné, pretože nesie so sebou pokušenie: vyprahnutie srdca – je to ošklivé, keď srdce vyprahne a namýšľa si, že môže uvažovať o Bohu s touto vyprahnutosťou, s koľkými omylmi! - hrdosť, dokonca aj ambície.“ Príhovor Svätý Otec ukončil citátom Sv. Františka z Assisi, ktorý raz svojmu bratovi Antonovi Paduánskemu povedal: «Páči sa mi, že učíš bratov posvätnú teológiu, pokiaľ štúdiom nevyhasíš ducha svätej modlitby a zbožnosti.» Členom Medzinárodnej teologickej komisie pápež František pripomenul, že „aj priblíženie sa k maličkým pomáha stať sa inteligentnejšími a múdrejšími. A myslím – a toto nechce byť reklama pre jezuitov – myslím na sv. Ignáca, ktorý žiadal od profesov [rehoľníkov s plnými sľubmi – pozn. prekl.], aby prisľúbili, že sa budú venovať katechetickému vyučovaniu detí, aby lepšie chápali Božiu múdrosť.“

Pápež František účastníkov stretnutia napokon povzbudil, aby „na príhovor Nepoškvrnenej Panny Márie rástli v tomto duchu modlitby a nábožnosti, a tak s hlbokým zmyslom pre pokoru boli služobníkmi Cirkvi“. Na túto cestu im udelil svoje apoštolské požehnanie a poprosil ich o modlitbu, ktorú potrebuje.


Medzinárodná teologická komisia bola založená pápežom Pavlom VI. 11. apríla 1969. Jej cieľom je študovať vieroučné problémy veľkého významu, najmä tie, ktoré predstavujú nové aspekty, a tak ponúkať svoju pomoc učiteľskému úradom Cirkvi, zvlášť Kongregácii pre náuku viery. Jej predsedom je prefekt Kongregácie pre náuku viery, aktuálne, od 2. júla 2012, arcibiskup Gerhard Ludwig Müller. -jk-