Pápež vo štvrtkovej homílii: Vyprosujme si dôveru a vernosť v konečnom zápase
Vatikán 28. novembra 2013 - Jestvujú mocnosti sveta, ktoré by chceli, aby bolo náboženstvo
„súkromnou záležitosťou“. Ale Boha, ktorý premohol svet, si máme uctievať až po samý
koniec „s dôverou a vernosťou“. Touto myšlienkou pápež František v homílii dnešnej
rannej svätej omše v dome „Santa Marta“ sústredil pozornosť na prenasledovanie kresťanov
v dnešnej dobe. Označil ho za znamenie skúšky, ktorá predchádza záverečnému Ježišovmu
víťazstvu. V konečnom boji medzi Bohom a Zlom, ktorý nám v týchto dňoch predkladá
liturgia záveru liturgického roka, je veľké nebezpečenstvo, ktoré Svätý Otec nazýva
„univerzálnym pokušením“. Pokušenie poddať sa mámeniu toho, ktorý by chcel zvíťaziť
nad Bohom. Ale ten, kto verí, má jasno v tom, na koho má hľadieť. Na príbeh o pokúšaní
Ježiša na púšti a potom na to, čo znášal počas svojho verejného života, okoreneného
„urážkami“ a „ohováraním“, až po krajnú potupu na kríži, kde však knieža sveta prehráva
svoj boj zoči-voči vzkrieseniu kniežaťa pokoja. Pápež František poukazuje na tieto
etapy v živote Ježiša Krista, pretože – ako hovorí – v zmätku na konci sveta, opísanom
v evanjeliu (Lk 21, 20-28), pôjde o viac než len to, čo nám predstavujú prírodné katastrofy:
„Keď Ježiš v inej stati rozpráva otejtopohrome,hovorí, že to budeznesväteniechrámu, zneuctenieviery,ľudí.Bude to ohavnosť, ohavné spustošenie. Čotoznamená? Budetoakovíťazstvokniežaťatohto sveta. Ako porážkaBoha. Bude sa zdať, že v tomposlednom
okamihukatastrofysa knieža tohto sveta zmocní všetkého,
že bude pánomsveta.“
Potupenie
viery je podstatou „záverečnej skúšky“, čo je mimochodom veľmi jasné – pripomína pápež
– z toho, čo znášal prorok Daniel, v príbehu prvého čítania (Dan 6, 12-28), hodený
do levovej jamy za to, že si uctieval Boha namiesto kráľa. Z tohto dôvodu „ohavnosť
spustošenia“ má podľa Svätého Otca presnejší názov „zákaz uctievania“:
„O
náboženstve neslobodno hovoriť. Jevecou
súkromnou, o ktorej sa na verejnosti nerozpráva. Náboženskésymbolysú odstránené. Musímesariadiťpríkazmi, ktoréprichádzajú odsvetskejmoci. Je dovolenérobiťveľavecí, peknýchvecí, no nie klaňať
sa Bohu. Zákazuctievania. Tu je podstatatohtokonca. Akeďpríde
plnosť času–„kairos“ tohto pohanského
postoja, keďsatentočas
naplní –potom príde On: «A uvidia Synačlovekaprichádzaťvoblakusmocouaveľkou slávou».
Kresťania, ktorí znášajú dobu prenasledovania, dobu
zákazuuctievania,súproroctvomtoho, čoraz postretnevšetkých.“
Napriek
tomu, hovorí Svätý Otec, „keď sa naplnil čas pohanov“, vtedy je čas zodvihnúť hlavu,
pretože sa blíži „víťazstvo Ježiša Krista“:
„Nebojme sa, on
od nás žiada len vernosťatrpezlivosť. Vernosť
akoDaniel, ktorýbolvernýsvojmuBohuauctieval siBohaaždokonca. Atrpezlivosť, pretože ani vlas z našej hlavysa nestratí. Taksľúbil Pán. Tento
týždeňbudedobrémyslieťna
toto všeobecnéodpadlíctvo, ktorésanazývazákazomuctievania. A pýtajmesa seba samých: ‚Uctievam Pána? Uctievam
JežišaKrista? Alebo tak pol napolhrám s vládcomtohto sveta?‘ Uctievanieaždokoncaskrzedôveruavernosť – to jemilosť,
ktorú si máme vyprosovať tentotýždeň.“
–jk–