Pápež František: Blízky východ nesmie zostať bez kresťanov!

Vatikán 21. novembra - Nikdy sa nezmierime s predstavou Blízkeho východu bez kresťanov – zdôraznil pápež František počas audiencie v Klementínskej sále, kde dnes napoludnie prijal 55 účastníkov plenárneho zasadania Kongregácie pre východné cirkvi. Za prítomnosti prefekta kongregácie kardinála Leonarda Sandriho a jej sekretára arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ sa najprv osobitne stretol s desiatimi patriarchami a vyššími arcibiskupmi východných katolíckych cirkví. Vyzdvihol najmä úlohu východných cirkví podporovať jednotu uprostred rozmanitosti, čím sa uvádza do praxe vízia II. vatikánskeho koncilu. Téma zasadania východných biskupov v dňoch 19. - 22. novembra v Ríme je priamo zameraná na odkaz koncilu: „Východné katolícke cirkvi a 50 rokov od ekumenického Druhého vatikánskeho koncilu“.

Účastníkom plenárneho zasadnutia, medzi ktorými Slovenskú gréckokatolícku cirkev zastupuje prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ, Svätý Otec pripomenul slová koncilu: „«Svetlom národov je Kristus.» Takto začína dogmatická konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu o Cirkvi. Od Východu po Západ celá Cirkev vydáva svedectvo o Božom Synovi. Cirkev, ktorá, ako sa ďalej v tomto koncilovom texte uvádza, «je prítomná v každom národe sveta. [...] Všetci veriaci, rozšírení po celom svete, sú v spoločenstve s ostatnými v Duchu Svätom» (č. 13). «Takže kto sídli v Ríme, vie, že aj Indovia sú jeho údmi» – dodáva citujúc svätého Jána Zlatoústeho (Homília 65,1. PG 59,361).“

Svätý Otec poukázal na cieľ plenárneho zasadnutia, osvojenie si ovocia Druhého vatikánskeho koncilu kresťanským Východom. Zo skúseností z prejdenej cesty pripomenul osobitne poslanie jednotlivých cirkví podporovať jednotu. V mene celej Cirkvi vyjadril kresťanom na Východe vďačnosť, že vedení Duchom Svätým, neraz po „neľahkých cestách histórie“, zotrvali vo „vernosti Kristovi, univerzálnej Cirkvi a Petrovmu nástupcovi, aj za veľkú cenu, nezriedka za cenu mučeníctva“: „Celá Cirkev je vám za to skutočne vďačná! Stojac v brázde mojich predchodcov chcem tu potvrdiť, že «v spoločenstve Cirkvi oprávnene jestvujú partikulárne cirkvi, ktoré majú vlastné tradície, pritom však zostáva nedotknuté prvenstvo Petrovho stolca, ktorý je na čele celého spoločenstva lásky, chráni oprávnenú rozmanitosť, ale pritom bdie, aby tieto zvláštnosti nielenže neškodili jednote, ale naopak, aby jej boli na osoh» (Lumen gentium, 13). Áno, autentická, legitímna rozmanitosť, inšpirovaná Duchom, nepoškodzuje jednotu, ale jej slúži. Koncil nám hovorí, že táto rozmanitosť je nevyhnutná pre jednotu!“

Pápež František sa vrátil k rannému stretnutiu, pri ktorom mohol priamo z úst patriarchov a vyšších arcibiskupov počuť o situácii rôznych východných cirkví. O
obnovení života tých, ktoré boli dlho utláčané pod komunistickým režimom, o misijnom dynamizme tých, ktoré sa odvolávajú na ohlasovanie apoštola Tomáša, o stálosti tých, ktoré žijú na Blízkom Východe, často v pozícii ‚malého stáda‘, v prostredí poznačenom nepriateľstvom, konfliktami a aj skrytým prenasledovaním. Následne obrátil svoje myšlienky na „požehnanú krajinu, kde Kristus žil, zomrel a vstal z mŕtvych. V nej – ako povedal odvolajúc sa na svedectvo patriarchov – svetlo viery nevyhaslo, naozaj žije a žiari.
„Je to «svetlo z Východu», ktoré ‚ožarovalo univerzálnu cirkev od tej doby, ako sa objavilo uprostred nás vychádzajúce slnko (Lk 1,78), Ježiš Kristus, náš Pán‘ (Apoštolský list Orientale Lumen, 1). Každý katolík má teda dlh vďačnosti voči cirkvám, ktoré žijú v tomto regióne. Od nich sa môžeme okrem iného naučiť každodennému úsiliu živiť ducha ekumenizmu a dialógu. V geografickom, historickom a kultúrnom kontexte, v ktorom po stáročia žili, sa im v skutočnosti stali prirodzenými spoločníkmi mnohé iné kresťanské vierovyznania a iné náboženstvá.“

Svätý Otec vzápätí poukázal aj na hlavný neuralgický bod týchto dní: „Sýria, Irak, Egypt a oblasti Svätej zeme i dnes prelievajú slzy“, povedal a vyjadril veľké obavy o životné podmienky kresťanov v mnohých častiach Blízkeho východu, ktorí musia znášať ťažké dôsledky napätia a konfliktov. Ako povedal „biskup Ríma si nedopraje pokoja, kým tu budú muži či ženy, akéhokoľvek náboženstva, ktorých dôstojnosť bude potláčaná, ktorým budú upierané prostriedky nevyhnutné na prežitie, ktorí budú okrádaní o budúcnosť, tlačení do podmienok utečencov a vysídlencov.“

Z tohto jednoznačného postoja vyplynula nasledovná výzva pápeža Františka, ktorú vyjadril vo forme spoločného apelu: „Dnes spolu s pastiermi východných cirkví apelujeme, aby bolo rešpektované právo všetkých na dôstojný život a slobodné vyznávanie svojej viery. Nezmierime sa s predstavou Blízkeho východu bez kresťanov, ktorí tu po dvetisíc rokov vyznávajú Ježišovo meno, včlenení ako plnoprávni občania do sociálneho, kultúrneho a náboženského života národov, ku ktorým patria.“

Svätý Otec ďalej oprel svojho príhovor o Sväté písmo. Použil obraz z Izaiáša, keď povedal: „Bolesť najmenších, najslabších a ticho obetí nám kladú neodbytnú otázku: «Strážca, koľko z noci ešte zostáva?» (porov. Iz 21,11). Pokračujeme v bdení, ako biblický strážca, istí, že Pán nebude meškať so svojou pomocou. Obraciam sa preto na celú Cirkev, aby som ju povzbudil k modlitbe, ktorá dokáže vyprosiť u milosrdného Božieho Srdca zmierenie a pokoj. Modlitba odzbrojuje zaslepenosť tam, kde je otvorený konflikt a vedie k dialógu. Ak je úprimná a vytrvalá, urobí náš hlas miernym a pevným, ktorý budú schopní počuť aj vodcovia národov.“

Na záver pápež František upriamil svoj pohľad na samotný Jeruzalem: „Nakoniec sa moja myseľ obracia k Jeruzalemu, kde sme sa všetci duchovne zrodili (porov. Ž 87,4). Prajem mu útechu každého druhu, aby mohlo byť skutočne proroctvo tohto definitívneho zhromaždenia od východu po západ Bohom naplnené (porov. Iz 43,5). Blahoslavení Ján XXIII. a Ján Pavol II., neúnavní tvorcovia pokoja na Zemi, nech sú našimi zástancami v nebi, s Presvätou Božou Matkou, ktorá nám dala Knieža pokoja. Pre každého z vás a pre milované východné cirkvi vzývam Pánovo požehnanie.“

Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ na plenárnom zasadnutí, ktoré ešte pokračuje aj zajtrajším dňom, reprezentuje Slovenskú gréckokatolícku cirkev sui iuris. Medzi 55 účastníkmi sú aj patriarchovia maronitskej, koptskej, grécko-melchitskej, sýrskej, chaldejskej a arménskej cirkvi a vyšší arcibiskupi sýrsko-malabarskej, sýrsko-malankarskej, rumunskej a ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Prítomný je aj latinský patriarcha Jeruzalema. Kongregáciu pre východné cirkvi zastupujú kardinál-prefekt Leonardo Sandri, sekretár arcibiskup Cyril Vasiľ SJ a podsedkretár Mons. Maurizio Malvestiti.

Prvé podobné stretnutie sa konalo v septembri 2009 v Castel Gandolfe ešte s pápežom Benediktom XVI., ktorý počas neho vyhlásil na rok 2010 Mimoriadnu synodu pre Blízky východ. Pápež František má k východným kresťanom blízko už od čias, keď ako pomocný biskup Buenos Aires mal na starosti tamojšie východné katolícke cirkvi. Veľmi jasne to prejavil hneď na začiatku svojho pontifikátu 19. marca 2013, keď spolu s patriarchami a vyššími arcibiskupmi zostúpil k hrobu sv. Petra pod hlavným oltárom baziliky a zotrvali tam vo chvíľke modlitby. –jk, jb–