Prof. Ďačok o konferencii vo Vatikáne „Cirkev v službe chorým vo vysokom veku“

Vo Vatikáne sa 21. novembra začala Medzinárodná konferencia Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve. Jej 28. ročník sa venuje téme „Cirkev v službe chorým vo vysokom veku: Starostlivosť o ľudí trpiacich neurodegeneratívnym ochorením“. Výber témy je okrem iného reakciou na súčasné potreby v oblasti pastorácie, vrátane vytvorenia takej spoločnosti, ktorá by zahŕňala, rešpektovala a doceňovala aj tých najzraniteľnejších. O naliehavosti diskusie na túto tému hovorí P. Ján Ďačok SJ, profesor na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, ktorý sa zúčastnil na prvom dni konferencie vo Vatikáne:

Konferencia sa bude počas nasledujúcich dní venovať niekoľkým špecifickým oblastiam v súvislosti s neurodegeneratívnymi ochoreniami, označovanými aj ako „tichá epidémia tretieho milénia“. Prístup k téme konferencie z pohľadu Cirkvi bude prehĺbený počas záverečných zasadnutí, ktoré sa budú zaoberať teologickou a pastoračnou perspektívou, ako aj konkrétnou činnosťou Cirkvi v tejto oblasti. Prof. Ďačoka sme sa opýtali, o čom sa na konferencii hovorilo dnes:

Vysoký počet potratov a viditeľné šírenie sa eutanázie svedčí o vysokej miere marginalizácie či utláčania tých ľudí, ktorí nie sú považovaní za ekonomicky produktívnych. Zaujímalo nás, či konferencia ponúka riešenia tohto rastúceho problému:

Ako počas predstavenia témy konferencie uviedol Mons. Zygmunt Zimowski, predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve, už torontská deklarácia o právach starších a starostlivosti o nich potvrdila, že hoci starší ľudia majú možnosť modliť sa, meditovať a rásť v duchovnom živote, nie sú k rozvoju vlastnej spirituality vôbec podnecovaní, a to často aj z dôvodu nepochopenia ich problémov. Predseda rady preto zdôraznil nevyhnutnú potrebu takých cirkevných spoločenstiev, ktoré by systematicky rozvíjali a organizovali pastoračnú starostlivosť o ľudí tretieho veku.
Podľa Mons. Zimowskeho práve prostredníctvom solidarity medzi mladými a staršími možno pochopiť to, že Cirkev je rodina všetkých generácií, a každý by sa v nej mal cítiť ako doma. Je to miesto, kde nevládne logika zisku a majetku, ale logika vďačnosti a lásky. Pripomenul to aj pápež Benedikt XVI. počas stretnutia s mladými v Brazílii v roku 2007, keď povedal: „Buďte podporovateľmi života, od jeho počiatku až po prirodzený koniec, ochraňujte starších, pretože si zaslúžia úctu a obdiv za to všetko, čo pre vás vykonali.“

Pápežská rada pre pastoráciu v zdravotníctve zorganizovala v súvislosti s 28. ročníkom medzinárodnej konferencie aj niekoľko ďalších podujatí. V sobotu popoludní 23. novembra sa uskutoční zasadnutie predstavenstva nového Medzinárodného výboru pre katolícke zdravotnícke zariadenia (CIISAC), ktorý nahradil Medzinárodnú asociáciu katolíckych zdravotníckych zariadení (AISAC), založenú v roku 1984 za účelom koordinácie katolíckych zdravotníckych zariadení na celom svete.

V pondelok 25. novembra sa uskutoční stretnutie venované projektu Africae Munus, ktorý podporuje vatikánska nadácia Dobrý samaritán založená blahoslaveným pápežom Jánom Pavlom II. Jeho cieľom je vytvoriť sieť medzi katolíckymi univerzitami v Afrike s cieľom uľahčiť vzájomnú spoluprácu. V súčasnosti sa do projektu zapojili lekárske fakulty univerzít v Demokratickej republike Kongo, Mozambiku, Čade, Burkine Faso, Tanzánii a v Ugande.

Počas medzinárodnej konferencie tiež bude predstavená pomôcka s názvom Pastoračná starostlivosť v zdravotníctve a nová evanjelizácia v službe odovzdávania viery. Pôjde o manuál, publikovaný aj v súvislosti s Rokom viery, užitočný pre kaplánov, zdravotných pracovníkov, profesionálov či dobrovoľníkov. Pomôcť by mohol aj rodinám chorých, ktoré túžia zlepšiť život ľudí, o ktorých sa starajú. Ochorenie Alzheimer je totiž označované aj ako „rodinná choroba“, a to kvôli vysokému nasadeniu celej rodiny pri pomoci trpiacemu. Podľa odhadov venujú rodiny denne priamej asistencii chorým príbuzným na Alzheimera v priemere sedem hodín a
dohľadu nad nimi jedenásť hodín.–mf–