Pápež v utorkovej homílii o starých ľuďoch ako o poklade spoločnosti

Vatikán 19. november 2013 – Národ, ktorý „nerešpektuje starých rodičov“ je bez pamäti a teda bez budúcnosti. Túto myšlienku pripomenul dnes ráno pápež František v homílii svätej omše, ktorú slávil v Dome sv. Marty. Reagoval na biblický príbeh z Knihy Machabejcov (2 Mach 6, 18-31), v ktorom sa šľachetný Eleazár, muž v pokročilom veku, rozhodol pre mučeníctvo, aby zostal verný svojej viere v Boha a aby dal svedectvo mladým ľuďom. Volí si smrť pred možnou záchranou života za pomoci priateľov, len aby nezradil Boha, a aby nedal mladíkom príklad, že pokrytectvo v podstate môže byť vhodné. Mučitelia ho chceli donútiť k odpadlíctvu. «Ale on volil radšej slávnu smrť ako potupný život.» „Tento muž,“ poznamenal Svätý Otec, „tvárou v tvár voľbe medzi odpadlíctvom a vernosťou, nezapochybuje,“ odmieta „postoj predstierania falošnej zbožnosti“. V skutočnosti, namiesto toho, aby myslel na seba, myslí na mladých a na to, že jeho skutok odvahy môže v nich zanechať stopu:

„Autentická vernosť tohto muža, autentickosť jeho viery, ale aj zodpovednosť za to, aby zanechal šľachetný odkaz, skutočné dedičstvo... Žijeme v dobe, keď sa so staršími neráta. Je nepekné aj povedať to, ale sú odsúvaní, nie? Pretože sú na ťarchu. Starí nám sprostredkujú dejiny, prinášajú učenosť, odovzdávajú nám vieru a dedičstvo. Oni sú tí, ktorí, rovnako ako staré dobré víno, majú tú vnútornú silu, aby nám odovzdali ušľachtilé dedičstvo.“

Svätý Otec v homílii pripomenul aj príbeh, ktorý počul ako dieťa. Hlavnými postavami sú otec, matka, mnoho detí a starý otec – rodina. Dedko jediac pri stole polievku si ušpinil tvár. Namrzený otec vysvetľuje deťom, že kúpi malý stolík, aby dedko jedával izolovane. V ten istý deň príde otec domov a vidí jedno z detí ako sa hrá s drevom. „Čo to robíš?“ – pýta sa. „Stolík“ – odpovedalo dieťa. „A prečo?“ „Pre teba, ocko, keď zostarneš ako dedko.“

„Tento príbeh mi pomáhal celý môj život. Starí rodičia sú pokladom. List Hebrejom, dvanásta kapitola, nám hovorí: «Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru.» Spomienka na našich predkov nás privádza k napodobňovaniu viery. Staroba je skutočne veľakrát aj trochu škaredá, všakže? Pre choroby a všetko, čo so sebou prináša, ale múdrosť, ktorú majú naši starí rodičia je dedičstvo, ktoré musíme prijať. A národ, ktorý sa nestará o starých rodičov, národ, ktorý nerešpektuje starcov a starenky, nemá budúcnosť, pretože nemá pamäť, stratil pamäť.“

Bude dobré, poznamenal pápež František v závere homílie, pamätať na mnohých starkých, ktorí sú v domoch dôchodcov, a aj na mnohých tých, ktorí – je to nepekné, ale povedzme to – sú opustení svojimi blízkymi. „Oni sú pokladom našej spoločnosti“:

„Modlime sa za našich dedov a babičky, ktorí neraz mali hrdinskú úlohu v odovzdávaní viery v časoch prenasledovania. Keď mama a otec neboli doma, alebo mali podivné názory, ktoré učila politika tej doby, boli to babičky, ktoré odovzdávali vieru. Štvrté prikázanie je jediné, ktoré sľúbi niečo na oplátku. A prikázanie milosrdenstva. Byť súcitný s našimi predkami. Prosme dnes o milosť svätých starcov Simeona, Annu, Polykarpa a Eleazára a toľkých ďalších svätých starcov. Prosme o milosť, aby sme vedeli ochraňovať, počúvať a
ctiť si našich predkov, našich starých rodičov.“ –jk–