Príhovor biskupa Viliama Judáka vo Vatikánskych múzeách
Nad výstavou „Sv. Cyril a Metod – patróni Európy“ vo Vatikánskych múzeách prevzal
záštitu zo strany Cirkvi nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák. Pri
inaugurácii výstavy dňa 12. novembra 2013 Mons. Judák predniesol príhovor,
ktorý prinášame v plnom znení vo zvukovej i textovej podobe:
Tento požehnaný deň,
ktorý prežívame vďaka pohostinnosti Večného mesta sú aj prejavom našej historickej
vďačnosti. Je nám všetkým známe, že oveľa skôr ako začali obyvatelia dnešného Slovenska
kontaktovať Rím, prišli Rimania na naše územie. Svedčí o tom, nielen skutočnosť, že
rieka Dunaj tvorila Limes Romanum, archeologické nálezy, či nápis na trenčianskej
hradnom návrší z r. 179/180, ale aj vynikajúce dielo Tá eis heautón (Hovory so
sebou) - ktoré cisár Marcus Aurelius Antonius v druhej polovici druhého storočia
po Kristovi, napísal na našom území. Z tohto obdobia je zaznačená aj udalosť zázračného
dažďa, ktorý dosvedčuje jeden z prvých kontaktov nášho územia s kresťanstvom.
Tento vzťah, najmä po cyrilo-metodskej úspešnej misii, aj keď mal rôzne formy, nadobudol
trvalý vzťah, ktorý prevyšuje vo viacerých oblastiach. Pri oslave vzácneho 1150.
cyrilo-metodského výročia je teda náš pohľad plný vďačnosti upretý na Rím, na túto
- predsedníčku lásky - ako ju nazval antiochijský biskup sv. Ignác okolo r.
100 a to aj napriek tomu, že sv. Cyril –Konštantín a Metod pochádzali z Carihradu.
Áno,
náš pohľad na Rím nie je záležitosťou len týchto dní, ale naše duchovné spojenie s
Večným mestom a Petrovou katedrou trvá už vyše 1100 rokov. Význam i zmysel kresťanstva
si už dávno naši predkovia zhrnuli do pojmu „dedičstvo otcov“, čiže do cyrilo-metodského
kultu, ktorý nikdy neprestal pôsobiť v našich dejinách, ale tu žil a účinkoval ako
živá sila viery, udržiavajúca nás v ťažkých časoch našich dejinných osudov. Od chvíle,
keď pápež Hadrián II. roku 867 privítal v Ríme Rastislavovu veľkomoravskú kresťanskú
delegáciu na čele s Konštantínom a Metodom, ktorí priniesli do Ríma staroslovanské
bohoslužobné knihy, a čo otec kresťanstva vyslovil súhlas s touto liturgiou, vstúpilo
Slovensko do dejín kresťanského Ríma a do dejín Európy. Prerástlo tak hranice Veľkomoravskej
ríše a začalo sa podieľať na európskom duchovnom dianí. A keď sa Metod stal arcibiskupom
a metropolitom novozriadenej moravsko-panónskej cirkevnej provincie, kde patrilo aj
Nitrianske biskupstvo založené pápežom Jánom VIII. r. 880, vyrástol v strednej Európe
– pod ochranou sv. Petra – nový cirkevnopolitický faktor, ktorý museli rešpektovať,
aj pre vzťah k Ríme, oveľa väčšie štátne útvary tých čias.
Stopy cyrilo-metodstva
v našich dejinách upevňovali nás nielen v jednote s Rímom, ale prehlbovali aj naše
vedomie s vlastnými dejinnými osudmi. Napriek rôznorodej nepriazni minulosti zostali
sme živými a spojení s Rímom až do týchto čias. Publicista Imrich Kružliak dnes
99 ročný, žijúci v Mníchove plný vďačnosti povedal v mene slovenských emigrantov
po druhej svetovej vojne na Svätopeterskom námestí: „Vďaka ti, večný Rím! Kdekoľvek
budeme, večne budeš v nás. V každom pohľade na človeka i na veci tohto sveta bude
vyžarovať tvoja láska a naša vernosť. Vernosť tomu, čo dáva podstatu tvojmu trvaniu,
čo spravilo z nás – bedárov a vyhnancov – rovnocenných dedičov Kristovho kráľovstva.“
Aj dnešná výnimočná, radostná udalosť, za ktorú chcem vyjadriť vďaka vedeniu
Vatikánskych múzeí a organizátorom zo slovenskej strany, je prejavom a potvrdením
týchto vzťahov. Preto dnes viac ako inokedy chceme vyjadriť Večnému mestu – sv. Petrovi
a jeho nástupcom – úprimnú vďaku za zachovanie našej kresťanskej a národnej identity
na neľahkej dejinnej ceste.