Svätý Otec v homílii: Božie ruky sú pre nás istotou

Vatikán 12. novembra 2013 – Zverme sa Bohu ako sa dieťa zveruje do rúk svojho otca. Tento obraz dôvery a odovzdanosti predostrel pápež František v homílii dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Pripomenul pritom, že Pán nás nikdy neopustí, a aj keď nám niekedy niečo dohovára, nedá nám facku, ale pohladí nás.

Svätý Otec sa v homílii zameral na prvé čítanie, na úryvok z knihy Múdrosti (Múd 2,23 – 3,9), ktorý nám pripomína naše stvorenie. „Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť“, ale „pre závisť diabla prišla na svet smrť“. Závisť diabla bola začiatkom tohto boja, „tejto cesty, ktorá končí smrťou“. Smrť prišla na svet a okúsia ju všetci, čo mu patria. Je to skúsenosť, ktorou musíme prejsť všetci:

„Všetci musíme prejsť smrťou, ale jedna vec je prejsť touto skúsenosťou ako tí, ktorí patria diablovi a iná vec je prejsť ňou držiac sa Božej ruky. Aké je pekné počuť toto: ‚Sme v Božích rukách, od počiatku‘. Biblia nám hovorí o stvorení pomocou krásneho obrazu: Boh nás svojimi rukami stvárnil z blata, hliny, na svoj obraz a podobu. Boli to ruky Boha, ktoré nás utvorili. Boh – remeselník. Ako hrnčiar nás utvoril. Pánove ruky, Božie ruky nás utvorili a nikdy nás neopustili.“

Biblia nám rozpráva, že Pán hovorí k svojmu ľudu: ‚Chodil som s tebou, ako otec so svojím synom, držiac ho za ruku.‘ Sú to práve Božie ruky, ktoré nás sprevádzajú na ceste, pokračoval pápež.

„Náš Otec nás učí chodiť, ako otec svojho syna. Učí nás ísť cestou života a spasenia. Ruky Boha nás láskajú v čase smútku, utešujú nás. Je to náš Otec, ktorý nás hladí! Veľmi nás miluje. A v týchto pohladeniach je mnohokrát aj odpustenie. Rád myslím na túto skutočnosť. Ježiš, Boh niesol na sebe rany a ukázal ich Otcovi. Toto je cena: Božie ruky zranené pre lásku! A toto je pre nás veľkou útechou.“

Toľkokrát počujeme od ľudí, že nevedia, komu sa zveriť. Zveriť sa do rúk Božích, to je krásne, pretože tam sme si istí. Je to tá najväčšia istota, pretože je to bezpečie nášho Otca, ktorý nás miluje. Božie ruky – poznamenal Svätý Otec – nás aj uzdravujú od našich duševných chorôb.

„Myslime na Ježišove ruky, ako sa dotýkal chorých a uzdravoval ich... Sú to ruky Boha, ktoré nás liečia! Nepredstavujem si Boha tak, že nám dáva facku! Že nás napomína, to áno, ale viem, prečo to robí. No nikdy, nikdy nás nezraňuje. Nikdy! Má pre nás pohladenie. Aj vtedy, keď nás musí napomenúť, robí to s láskou, pretože je Otec. «Duše spravodlivých sú v Božích rukách.» Myslime na ruky Boha, ktorý nás stvoril ako hrnčiar, a ktorý nám dal večnú spásu. Tieto ruky, na ktorých sú rany, nás sprevádzajú na ceste životom. Zverme sa do rúk Božích, tak ako sa dieťa s dôverou spolieha na ruku svojho otca. Je to ruka, v ktorej je istota!“ –jk–