Pápež vo štvrtkovej homílii: Boh má „slabosť lásky“ voči strateným a radosť z ich
návratu
Radosť Boha je v nájdení stratenej ovečky, pretože má „slabosť lásky“ voči tým, ktorí
sa stratili. Túto myšlienku rozviedol dnes ráno pápež František v homílii svätej omše
v kaplnke domu „Santa Marta“. V komentári k podobenstvu o stratenej ovci a stratenej
drachme (Lk 15,1-10) Svätý Otec vysvetľuje postoj zákonníkov a farizejov, ktorí
sa pohoršovali nad tým, čo robil Ježiš a reptali proti nemu: ‚Tento človek je nebezpečný‘,
jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi, ‚uráža Boha, znesväcuje poslanie proroka, aby sa priblížil
k týmto ľuďom‘. Ježiš vie, že to šomranie ‚zaváňa pokrytectvom‘: „Na šomranie
odpovedá radostným podobenstvom.Štyrikrátvtomto
malomúryvkujeslovoradosť.
Akoby povedal: ‚Vysapohoršujete na tomto, ale
môj Otecsaraduje.‘ Toto je najhlbší
odkaz podobenstva: radosťBoha. On jeBohom,
ktorému sa nepáčiastraty, a preto, aby nikoho
nestratil, ide a hľadá.Je Bohom, ktorývyhľadáva. Hľadá všetkých tých, ktorísúďalekood neho. Akopastier,
ktorýide hľadaťstratenúovcu.“
Toto robí Boh, zdôraznil Svätý Otec v homílii, ide a hľadá, aby pozval
na hostinu všetkých, dobrých i zlých. „Nedopustí stratu
ani jednéhoz tých, čo sú jeho. Totobude aj Ježišova modlitba,na Zelený štvrtok:
‚Otče, aby sa nestratil ani jeden z tých, ktorých si mi dal‘. On
je Bohom, ktorý sa vydáva na cestu, aby nás hľadal. A má
určitúslabosťláskyvoči tým, ktorísúnajviacvzdialení, ktorísú stratení...Ide a hľadá ich. Aako
hľadá? Hľadá až dokonca, ako tenpastier, ktorý idev tme, hľadá,
ažnájde. Aleboakožena,
ktorá, keďstratídrachmu,
rozsvietilampu, povymetá domastarostlivo hľadá. Takto hľadá Boh.Toto
je môj syn, nechcem ho stratiť, je môj! A totojenášOtec: vždy nás hľadá.“
Potom, keď ovcu
nájde, prinesie ju späť do ovčinca k ostatným. A nikto nemá hovoriť: ‚Ty si tá stratená‘,
ale: ‚Si jedna z nás‘, pretože on jej prinavracia všetku jej dôstojnosť. Niet tam
nijakého rozdielu, pretože Boh každého, koho našiel, začlení späť. Z tohto má Boh
radosť. „Radosťou Bohanie jesmrťhriešnika, ale jehoživot. Tojeradosť. Akoďalekoboli títoľudia, ktoríreptaliproti Ježišovi,
ako ďalekoodBožiehosrdca!
Nepoznali ho. Mysleli si, že sú nábožní,dobríľudia,dokoncavzdelaní... Často však predstierajúci
vzdelanosť, nie? Totojepokrytectvošomrania. NaopakradosťOtca,
Boha, jeradosťlásky, lásky
knám. ‚Ale, ja somhriešnik, urobil
som toto, tamto!‘ ‚Ale ja ťa mám
aj takrádaidemťa hľadaťazavediemťadomov.‘ TotojenášOtec. Pamätajme na to.“
–jk–