Prvá novembrová nedeľa ako Deň mnohodetných rodín

Skúsenosť účastníka konferencie Pápežskej rady pre rodinu Ing. Stanislava Trnovca

V niektorých krajinách sa prvá novembrová nedeľa zvykne sláviť ako Nedeľa mnohodetných rodín. V súvislosti s tým si bližšie všimnime významné podujatie zamerané na rodinu, ktoré sa nedávno uskutočnilo vo Vatikáne. Pápežská rada pre rodinu zorganizovala 24. októbra odbornú konferenciu s témou „Nové antropologické horizonty a práva rodiny“. Zo Slovenska sa jej zúčastnil Ing. Stanislav Trnovec, predseda Klubu mnohodetných rodín, viceprezident Európskej federácie rodičov a domácich opatrovateľov (FEFAF - European Federation of Parents and Carers at Home) a člen administratívneho výboru Konfederácie rodinných organizácií v Európskej únii (COFACE - Confederation of Family Organisations in the European Union). Konferencia bola začlenená do týždňa aktivít venovaných rodine, počnúc plenárnym zasadaním Pápežskej rady pre rodinu až po celosvetovú Púť rodín k hrobu sv. Petra 26. – 27. októbra. „Jarou Európy je rodina. Deti sú naším pokračovaním a teda aj budúcnosťou.“ – píše Stanislav Trnovec na svojom blogu. So svojou skúsenosťou z nedávnej konferencie o rodine sa delí nasledovne:

„Veľa sa hovorí o rôznych ľudských právach. Menej už o povinnostiach. V tomto huriavku sme si akosi nevšimli, že pred tridsiatimi rokmi bola predložená Charta práv rodiny. Vznikla na podnet Filipínčanov, preto aj na kongrese, ktorý sa konal v Ríme, viedli prím. Prednášajúcimi boli, aby som uviedol aspoň niektorých na dokreslenie širokého spektra prednesených tém: španielsky filozof a právnik Andrés Ollero, americká odborníčka na rodinné právo Teresa Colletová, profesor Carl Anderson, americká profesorka Jane Adolpheová, talianska historička Lucetta Scaraffiová a ekonóm Stefano Zamagni. Mons. Vincenzo Paglia zastupoval Pápežskú radu pre rodinu. Prezentované boli rozličné pohľady. Predstavitelia rodín zo Sýrie a Izraela hovorili o sociálnom násilí, násilí páchanom na rodinách, ktorých členovia musia žiť oddelene. Práve v súvislosti s vojnovým konfliktom bola prezentovaná verejnosti nová výzva na mier. Jej súčasťou je práve výzva na pomoc rodinám. Hovorilo sa o vraždení sobášiacich sa párov fundamentalistickými moslimami, pričom sa konštatovalo, že ide pravdepodobne o to, aby iní ako moslimovia nemohli mať deti a tak boli nútení vymierať. Biskup zo západného Jeruzalema uviedol, že vláda núti ku prestúpeniu na islam, pričom nie možný návrat. Zástupca z Afriky hovoril o kupovaní politikov v Senegale, prípadne iných krajinách do tej miery, že krajiny, ktoré poskytujú pomoc, vyžadujú ako protislužbu až zmenu ústavy.

Veľa sa hovorilo o rodinách, ktoré majú iba jedného rodiča, medzi nimi aj o vdoveckých rodinách. V rámci diskusie som upozornil na špecifiká mnohodetných rodín a na Európsku konfederáciu mnohodetných rodín. Vyvolalo to spontánnu reakciu a spomínala sa meniaca sa pozícia, lebo to, čo bolo v minulosti normálne, dnes je raritou. Jasne sa deklarovalo, že treba riešiť problémy mnohodetných rodín, aby rozhodnutie pre dieťa nebolo rozhodnutím pre chudobu. Zaujímavý postreh priniesol predstaviteľ Číny, ktorý porovnával Čínu a jej politiku jedného dieťaťa s Taiwanom, kde táto politika nie je presadzovaná, a napriek tomu niet detí. Mnohodetné rodiny majú svoje špecifiká, ktoré vyžadujú iný prístup, najmä v oblasti pastorácie. Veľmi veľa osobností v Cirkvi pochádza z mnohodetných rodín, sú to kňazi, rehoľníci a rehoľníčky. Milá bola poznámka predsedajúceho diskusii: „Áno, ja vás chápem, ja som najmladší z dvanástich detí“.

Mnohodetné rodiny prinášajú iné postoje do spoločnosti, ktorá je orientovaná predovšetkým na výkon, a z toho vyplýva aj jej orientácia na konzum. Rád by som zdôraznil to, že v mnohodetných rodinách je vykonávanej veľmi veľa práce, ktorá nie je platená. Je to investícia rodiny do spoločnosti, ktorá nie je vrátená. Spoločnosť si privlastňuje deti, ktoré vytvárajú hodnoty, bez ktorých spoločnosť nie je schopná prežiť. V dobe tuhej demografickej zimy mnohé národy nie sú schopné dlhodobo prežiť, lebo nemajú dosť detí. Je zaujímavé, že toto je viditeľné najviac tam, kde je relatívne vysoká životná úroveň. Mnohodetné rodiny, a nielen veľké rodiny, prinášajú so sebou aj ďalší fenomén. Opatrovanie starších rodičov, nevládnych súrodencov alebo postihnutých detí sa odohráva v rodinách. Je to v tichosti, neviditeľné pre verejnosť. Je to výborná možnosť pastorácie, prípravy na sprostredkovanie hodnoty života, ktorý zvykne prinášať viac obety, alebo aj prípravy na prechod do večného života. Rodinní opatrovatelia potrebujú mimoriadne veľkú podporu, aby boli schopní dlhodobo vykonávať svoju prácu.

Dlho diskutovanou témou bol relativizmus, ktorý sa snaží útočiť aj na základné ľudské právo, ktoré je uvedené v čl. 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a to právo mať rodinu. Budúci rok je Medzinárodný rok rodiny, vyhlásený Organizáciou Spojených národov. Všetky tieto aktivity smerujú k spoločnému cieľu, dôstojnej oslave 20. výročia Medzinárodného roku rodiny (1994). Nakoniec trochu teórie a filozofie: Každá teória práva je založená na antropologickej vízii a antropológii práv, a ako hovorí filozof Hans Georg Gadamer, je to „fúzia horizontov“. „Antropologická otázka“ je podstatou každej kultúry a základom spoločenského života a právnych predpisov. Kríza našej doby je predovšetkým „antropologickou krízou“, ako to neúnavne opakoval Ján Pavol II. Pápež František to už mnohokrát zdôraznil od svojho nedávneho nástupu.“

Toľko skúsenosť Ing. Stanislava Trnovca z konferencie organizovanej vo Vatikáne. Priblížme si ešte v krátkosti patrónov mnohodetných rodín. Svätá Neonilla bola manželkou sv. Terencia. Rodina mala sedem detí. Mená ich piatich synov sú Sarbel, Photus, Teodulus, Hierax a Nitus, ich dcéry sa volali Bele a Eunika. Všetci spoločne trpeli za Krista počas prenasledovania za cisára Décia. Kvôli ich neochvejnosti vo viere ich dlho mučili a napokon celú rodinu sťali mečom. Stalo sa to v Kartágu okolo roku 250. Pramene uvádzajú, že verne vyznali Krista a odsúdili modlárstvo, aj keď im boky trhali železnými hákmi. Podporovali jeden druhého a modlili sa k Bohu, aby im pomohol. Theodosius I. preniesol ich relikvie do Konštantínopolu. Sviatok sv. Terencia a jeho manželky sv. Neonilly sa svätí 28. októbra spoločne v ortodoxii gréckeho i slovanského obradu a rovnako aj u gréckokatolíkov. Pre sviatok je charakteristické to, že pochádza z obdobia pred rozkolom a tvorí most medzi západným a východným kresťanstvom. Z praktických dôvodov pripadá slávenie Dňa mnohodetných rodín na najbližšiu nedeľu po sviatku sv. Terencia a Neonilly, teda na prvú novembrovú nedeľu. Európska konfederácia mnohodetných rodín (ELFAC - European Large Families Confederation) odporúčala sláviť sviatok v jednotlivých krajinách ako národný sviatok s ambíciou premeniť ho na medzinárodný. Budúci rok je na to príležitosť práve v súvislosti s Medzinárodným rokom rodiny, ktorý vyhlásilo OSN. -jb-