Omša za zosnulých kardinálov a biskupov: Sú v Božích rukách

Muži oddaní svojmu povolaniu a službe Cirkvi – týmito slovami označil pápež František kardinálov a biskupov, ktorí zomreli v uplynulom roku. Za nich 4. novembra dopoludnia slávil svätú omšu v Bazilike sv. Petra pri oltári Katedry. Koncelebrovali kardinál Angelo Sodano, dekan kolégia kardinálov a kardinál Giovanni Battista Re, emeritný prefekt Kongregácie pre biskupov. Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca:

„V duchovnej atmosfére mesiaca novembra, poznačenej spomienkou na zosnulých veriacich, si spomíname na bratov kardinálov a biskupov, ktorí sa vrátili do Otcovho domu v priebehu tohto posledného roku. Sláviac za nich túto eucharistiu prosíme Pána, aby im udelil nebeskú odmenu, ktorá je sľúbená dobrým a verným služobníkom. Počuli sme slová sv. Pavla: «Som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi» (Rim 8, 38-39).

Apoštol hovorí o Božej láske ako o najhlbšom, neprekonateľnom dôvode kresťanskej dôvery a nádeje. Uvádza nepriateľské a tajomné sily, ktoré môžu ohroziť cestu viery. Ale hneď s istotou potvrdzuje, že aj keď je celá naša existencia obklopená hrozbami, nič nás nebude môcť odlúčiť od lásky, ktorú nám daroval sám Kristus. Dokonca aj démonické sily, nepriateľské človeku, zostanú bezmocne stáť tvárou v tvár intímnej jednote lásky medzi Ježišom a tými, ktorí ho s vierou prijali. Táto skutočnosť vernej lásky, ktorú má Boh ku každému z nás, nám pomáha pokojne a odvážne sa vyrovnať s cestou každého dňa, ktorá je niekedy plynulá, inokedy naopak pomalá a namáhavá. Iba hriech človeka môže narušiť toto puto, ale Boh sa aj tak bude oň stále usilovať, aby ho upevnil v tej jednote, ktoré trvá aj po smrti, v jednote, ktorá dosiahne svoj vrchol v konečnom stretnutí s Otcom. Táto istota dáva nový a plný zmysel pozemskému životu a otvára naše srdce nádeji v život po smrti.

Skutočne zakaždým, keď sa ocitáme tvárou v tvár smrti milovaného človeka, alebo toho, koho sme dobre poznali, vzniká v nás otázka: ‚Čo sa stane s jeho životom, jeho prácou, jeho službou Cirkvi?‘Kniha múdrosti nám hovorí, že sú v Božích rukách! Ruka je symbolom prijatia a ochrany, podať ruku, potriasť rukou je znakom osobného vzťahu, úcty a vernosti. Títo horliví pastieri, ktorí zasvätili svoj život službe Bohu a blížnemu, sú v Božích rukách. Všetko, čo sa spája s nimi, je dobre strážené a nebude zničené smrťou. Sú v Božích rukách všetky ich dni utkané z radostí i utrpení, z nádeje i námah, z vernosti evanjeliu a zo zanietenia za duchovnú a materiálnu záchranu im zvereného stáda.

Aj hriechy, naše hriechy, sú v Božích rukách. Tie ruky sú milosrdné, zjatrené láskou. Nie náhodou chcel Ježiš zachovať rany na svojich rukách, aby sme pocítili jeho milosrdenstvo. A toto je naša sila a naša nádej! Táto skutočnosť plná nádeje je tou perspektívou konečného vzkriesenia, večného života, ktorý je určený spravodlivým, ktorí prijímajú Božie slovo a sú poslušní jeho Duchu.

Takto chceme pamätať na našich zosnulých bratov kardinálov a biskupov. Mužov oddaných svojmu povolaniu a službe Cirkvi, ktorú milovali ako nevestu. V modlitbe ich na príhovor Panny Márie a sv. Jozefa zverujeme Pánovmu milosrdenstvu, aby ich prijal do svojho kráľovstva svetla a pokoja, kde večne žijú spravodliví a tí, ktorí boli vernými svedkami evanjelia. Modlitbe sa aj za nás, aby nás Pán pripravil na toto stretnutie. Nevieme jeho dátum, ale toto stretnutie isto príde!“ –jk–