Pápež vo štvrtkovej homílii: Berme kresťanstvo vážne, sme posvätení Kristovou krvou

Všetci pokrstení sú povolaní kráčať cestou svätosti, nemôžeme byť kresťanmi tak spolovice, povedal pápež František v homílii rannej svätej omše v Dome sv. Marty. Povedal, že v našom živote je vždy niečo „pred“ a niečo „po“ Kristovi, pretože Kristus v nás pôsobí, aby sme sa stali novým stvorením, a preto musíme v našom živote napredovať. Svätý Otec vyšiel z dnešného úryvku Listu Rimanom (Rim 6, 19-23), kde sv. Pavol hovorí o tajomstve našej spásy. Pokúša sa vysvetliť nám ho na základe logiky „pred Ježišom“ a „po Ježišovi“. To, čo je „pred“, považuje Pavol za odpadky, kým to, čo je „po“, je novým stvorením. A ukazuje nám novú cestu, aby sme žili podľa tejto logiky, ako tí, ktorí sú «oslobodení od hriechu a stali sa Božími služobníkmi».

„Boli sme obnovení v Kristovi! To, čo vykonal Kristus v nás, je akési znovuzrodenie. Kristova krv nás pretvorila. Sme novým stvorením! Ak pred tým celý náš život, naše telo, naša duša, naše návyky boli na ceste hriechu, neprávosti, po tomto opätovnom stvorení sa musíme snažiť kráčať cestou spravodlivosti, posväcovania. Použime toto slovo ‚svätosť‘. Všetci sme boli pokrstení. Vtedy naši rodičia v našom mene, keďže my sme boli deti, urobili akt viery: ‚Verím v Ježiša Krista, ktorý nám odpustil naše hriechy.‘ Verím v Ježiša Krista.“

Túto vieru v Ježiša Krista, pokračoval Svätý Otec, musíme nanovo pochopiť a niesť ju ďalej našim spôsobom života. A dodal: „Žiť ako kresťania znamená roznášať ďalej túto vieru v Krista, toto pretvorenie sa.“ A spolu s vierou napredovať vo všetkých skutkoch, ktoré sa z nej rodia, v skutkoch na posvätenie. Musíme pokračovať v prvom posvätení, ktoré sme všetci dostali v krste.

„Naozaj sme slabí a mnohokrát, často upadáme do hriechov, nedokonalostí... Toto je cesta posvätenia? Áno aj nie! Ak si zvykneme na to, že ‚môj život je trochu taký..., ale ja verím v Ježiša Krista, ale žijem si, ako chcem‘... Nie, toto nebude cesta posväcovania. Nemôže to tak byť. Je to rozpor! Ale keď poviete: ‚Ja som hriešnik, som slabý‘, ale idete zakaždým k Pánovi, aby ste mu povedali: ‚ Pane, daj mi silu, daj mi vieru! Ty ma môžeš očistiť‘ a vo sviatosti zmierenia ťa uzdraví, áno, takto aj naše nedokonalosti slúžia na napredovanie po tejto ceste posvätenia.“

Pred aktom viery, pred prijatím Ježiša Krista, ktorý nás znovu utvoril svojou vlastnou krvou, sme boli na ceste bezprávia. Potom ale sme na ceste posvätenia, a musíme ju brať vážne. Musíme robiť skutky spravodlivosti, jednoduché skutky, akým je napr. uctievanie Boha: Boh je vždy na prvom mieste! A potom to, čo nám radí Ježiš, aby sme pomáhali druhým. Sú to skutky, ktoré robil Ježiš počas svojho života: skutky spravodlivosti, skutky utvárania nového stvorenia.

„Bez uvedomenia si tohto „pred“ a „po“, o čom nám hovorí sv. Pavol, naše kresťanstvo nikomu nepomôže! A navyše pôjdeme cestou pokrytectva. Hovorím si kresťan, ale žijem ako pohan! Niekedy hovoríme o polovičatých kresťanoch, ktorí toto neberú tak vážne. Sme svätí, ospravodlivení, posvätení krvou Krista! Berme toto posvätenie vážne a nesme ho ďalej! Vlažní kresťania ho neberú vážne. Áno, áno, nie, nie. Ako hovorievali naše matky: kresťan ako rosa na ruži! Trochu náteru kresťana, trochu farby katechézy, ale vnútri niet pravdivého obrátenia, niet Pavlovho presvedčenia: «Všetko som stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom» (Flp 3,8).“

Také bolo zanietenie Pavla, povedal pápež v závere homílie, a také by malo byť zanietenie kresťana! Musíme si povedať: Opustiť všetko, čo nás odvádza od Ježiša Krista a robiť všetko po novom, všetko, čo je nové v Kristovi! Dá sa to! Dokázal to sv. Pavol, ale aj mnohí kresťania, nielen svätí, ktorých poznáme, aj anonymní svätí, ktorí berú kresťanstvo vážne. Obráťme sa na sv. Pavla, aby nám vyprosoval milosť žiť ako kresťania so všetkou vážnosťou, aby sme naozaj verili, že sme posvätení krvou Ježiša Krista. –jk–